Solidarita má mať pravidlá

Komentuje Ľudmila Koníková

Máme problémy so zdravotníckou novelou, ktorá v rezorte nič nerieši, so zmenou majiteľov zdravotníckych zariadení, označovanou v tomto období za jednu z najhoršie zvládnutých oblastí (prechod právomoci zo štátu na samosprávu a súkromníkov), ale aj s nedomyslenou a nedokonalou legislatívou. Správa vyšších územných celkov zistila až v prvých januárových týždňoch, keď na ňu oficiálne prešli kompetencie, o čo všetko sa vlastne musí starať, a to bez potrebného finančného zabezpečenia. Predsa však je tu jedna potešiteľná správa. Najvyšší šéf rezortu zdravotníctva cez médiá vyhlásil, že Slovensko nechce zaviesť taký zdravotnícky systém, ako majú Spojené štáty. Tam sa síce na zdravotníctvo vynakladá najvyšší podiel hrubého domáceho produktu, ale v krajine žije najmenej v zdravotných poisťovniach poistených občanov. Situáciu, aká je v USA, kde 20 až 25 percent ľudí nemá prístup k základnej zdravotnej starostlivosti, by sme teda nasledovať nemali. Je jasné, že existencia rovnakého systému v našich podmienkach nie je možná, a nielen preto, že sme krajinou s inou históriou, kultúrou a, samozrejme, i s ekonomickým statusom. Z radov odborníkov sa v tejto súvislosti ozýva, že všade na svete je úroveň zdravotníckej starostlivosti v nemocnici obrazom jej technického vybavenia, profesionálnych vedomostí a schopností zdravotníckych pracovníkov, ale aj schopností manažérov, ktorí vedú jednotlivé kolektívy a celú nemocnicu.

A práve tu je náš súčasný kameň úrazu. Najväčšmi sa to teraz prejavuje v niektorých menších a stredných nemocniciach. Z klubu, ktorý zastrešuje tieto zdravotnícke zariadenia po celom Slovensku, sa v tejto súvislosti napríklad ozvalo, že správne rady v neziskových organizáciách nie sú dostatočne vyspelé a riaditelia sa stali ich výkonnými práporčíkmi, alebo že lekári zdvíhajú pri hlasovaní v mestskom zastupiteľstve ruku nie ako lekári, ale členovia politickej strany. Z tohto združenia sa dôrazne dožadujú pravidiel a nie iba rozoštvávania subjektov z riadiacej sféry. Problémy sú vážne, dlhy totiž každý mesiac narastajú. Zo samosprávy sa v niektorých regiónoch zmohli na slová, ktoré sa síce dobre počúvajú, ale majú v súčasných podmienkach ďaleko od reality. Chcú sa totiž podľa vyjadrenia niektorých z ich predstaviteľov vynasnažiť urobiť všetko preto, aby nemocnice skončili tento rok bez dlhov. Zatiaľ sa však zmohli len na rozhodnutie, podľa ktorého treba vypracovať koncepciu zdravotnej starostlivosti a zriadiť komisie, ktoré majú urobiť v spomínaných nemocniciach hĺbkovú kontrolu. Nuž na schodnú cestu k skvalitneniu zdravotníckej starostlivosti to veru nevyzerá, veď ako sa hovorí, kde nič nie je, tam ani čert neberie. Podľa rezortného ministra zdravotníctva je USA príkladom toho, ako sa to nemá robiť. Solidárnosť v systéme zdravotníctva musí mať svoje pravidlá. No napriek pozitívu, že nechceme mať vo všetkom Ameriku (sú aj ľudskejšie modely zdravotníckej starostlivosti vo vyspelých krajinách), treba povedať, že sme sa pri tých našich reformách veľmi nevyznamenali, a to nielen v poslednom období.