Využívanie prostriedkov z fondov EÚ

Východiskovým dokumentom pre finančné rámce na využívanie prostriedkov zo štrukturálnych opatrení (zo štrukturálnych fondov a z Kohézneho fondu) bol materiál Európskej komisie Spoločný finančný rámec na obdobie 2004 - 2006 pre prístupové rokovania z 30. januára 2002. V zmysle neho bol v súlade s finančnými rámcami vyčlenený finančný balík na štrukturálne opatrenia v objeme 25,567 mld. eur pre desať kandidátskych krajín. Podiel SR na uvedenom balíku predstavoval 1,750 mld. eur, t. j. približne 6,9 %. Pomer medzi štrukturálnymi fondmi a Kohéznym fondom pre všetky kandidátske krajiny bol stanovený na 67 % : 33 %.

V zmysle záverov Bruselského summitu Rady ministrov ES z 24. až 25. októbra 2002 bol uvedený finančný balík pre kandidátske krajiny znížený o 2,5 mld. eur na 23 mld. K 16. decembru 2002 v zmysle návrhu dánskeho predsedníctva objem finančných prostriedkov vyčlenených pre štrukturálne operácie predstavuje 22,846 mld. eur. Uvedené zmeny v celkovom objeme pre štrukturálne operácie spôsobovali automaticky zmeny záväzkov pre Slovenskú republiku.

Záväzky voči SR v rámci štrukturálnych opatrení

Po skončení prístupových rokovaní boli schválené záväzky pre SR v rámci štrukturálnych opatrení vo výške 1,560 mld. eur (6,9 % z celkových záväzkov pre kandidátske krajiny), z čoho pre štrukturálne fondy je vyčlenených 1,050,3 mld. eur a pre Kohézny fond 509,7 mil. eur. Vzhľadom na to, že európske spoločenstvá v skrátenom programovacom období 2004 - 2006 budú uplatňovať postupné zvyšovanie príspevku (phasing-in), ročné záväzky pre SR sa budú postupne zvyšovať.

Záväzky európskeho spoločenstva voči SR v rámci štrukturálnych opatrení v bežných cenách budú predstavovať 1,764,87 mld. eur, z čoho štrukturálne fondy predstavujú 1,187 mld. eur a Kohézny fond 577,26 mil. eur.

Na rozdiel od rozdelenia finančných prostriedkov štrukturálnych fondov podľa jednotlivých cieľov a iniciatív ES, ktoré určuje Európska komisia, rozdelenie medzi jednotlivými fondmi je vo výlučnej kompetencii SR. Vláda SR k návrhu rámcovej smernice pre rokovania v kapitolách s finančným dosahom zo dňa 10. júla 2002 rozhodla o predbežnom rozdelení finančných prostriedkov medzi jednotlivými štrukturálnymi fondmi a iniciatívami ES takto:

Európsky fond regionálneho rozvoja (ERDF) - 35 %, Európsky sociálny fond (ESF) - 25 %, usmerňovacia sekcia Európskeho záručného a usmerňovacieho poľnohospodárskeho fondu (EAGGF) a Finančný nástroj na usmerňovanie rybolovu (FIFG) - 35 % a iniciatívy ES (Interreg a Equal) - 5 %.

Rozhodnutie vlády SR o rozdelení finančných prostriedkov medzi jednotlivými štrukturálnymi fondmi vychádzalo z reakcie na zníženú úroveň priamych platieb do pôdohospodárstva, ktoré na základe negociácií v júni 2002 boli na úrovni 25 %, 30 % a 35 % na roky 2004, 2005 a 2006. Zvýšenie podielu EAGGF a FIFG malo zabezpečiť dodatočné prostriedky do oblasti pôdohospodárstva. Vzhľadom na to, že od predbežného rozdelenia finančných prostriedkov medzi jednotlivými štrukturálnymi fondmi došlo k niektorým významným zmenám, navrhuje sa nasledujúce rozdelenie finančných prostriedkov štrukturálnych fondov:

ERDF - 46,69 %, ESF - 28 %, EAGGF a FIFG - 20 % a iniciatívy - 5,31 %. V súčasných členských krajinách priemerný pomer medzi jednotlivými fondmi je nasledujúci: ERDF - 50 %, ESF - 25 %, EAGGF a FIFG - 20 % a iniciatívy ES 5 %.

Dôvod zníženia podielu EAGGF a zvýšenie podielu ERDF vychádza zo zmenenej situácie v príjmoch z EÚ pre pôdohospodárstvo.

V zmysle ukončených prístupových rokovaní pôdohospodári SR získajú v roku 2004 viac ako dvakrát vyššiu úroveň dotácií, ako dostali v roku 2001 zo štátneho rozpočtu, pričom v roku 2005 a 2006 sa úroveň dotácií z EÚ bude postupne zvyšovať. Od júla 2002 do konca prístupových rokovaní záväzky EÚ voči SR v oblasti rozvoja vidieka boli zvýšené o viac ako 90 mil. eur, pre trhovo orientované výdavky o 27 mil. eur, kým výška priamych platieb zostala na pôvodnej úrovni. EÚ navrhla možnosť využívania tzv. národných vyrovnávacích platieb v oblasti priamych platieb (!). Pôvodnú úroveň priamych platieb pre SR z priamych platieb EÚ (25 % v roku 2004, 30 % v roku 2005 a 35 % v roku 2006) možno doplácať až o ďalších 30 % každý rok. Národné vyrovnávacie platby môžu byť pokryté presunom z prostriedkov určených na rozvoj vidieka až do úrovne 20 % ročného záväzku EÚ a doplácaním zo štátneho rozpočtu. Využitie uvedenej možnosti je vo výlučnej kompetencii SR (poľnohospodári v súčasnosti požadujú od vlády navýšenie dotácií na úroveň 55 % z úrovne v krajinách EÚ, čo je v súlade so schválenými zásadami EÚ).

Riziko nedostatku projektov

na čerpanie prostriedkov z EAGGF vychádza zo skúseností pri implementácii programu SAPARD. Podľa odhadov Európskej komisie sa aj po vstupe SR do EÚ budú až do roku 2006 využívať prostriedky z nevyčerpaných záväzkov programu SAPARD z ročných finančných dohôd 2001, 2002 a 2003, ktoré sú rovnako ako EAGGF založené na projektovom základe. Predkladanie málo kvalitných projektov v rámci programu SAPARD, ktorý má na 90 % charakter štrukturálnych fondov (usmerňovacia sekcia EAGGF), naznačuje veľké problémy s adaptáciou pôdohospodárov SR na zmenené podmienky pri reštrukturalizácii poľnohospodárskych aktivít.

Kým z ERDF budú financované štyri operačné programy (Ekonomický rozvoj, Doprava, Životné prostredie a ROP Slovensko), tak z usmerňovacej sekcie EAGGF môžu byť financované iba dva operačné programy (Poľnohospodárstvo, vidiecky rozvoj a rybárstvo a ROP Slovensko);

Rozdelenie medzi fondmi by malo byť v súlade so strategickým cieľom základného programovacieho dokumentu štrukturálnych fondov - Národného rozvojového plánu (NRP). Jeho strategickým cieľom je zabezpečiť pri rešpektovaní trvalo udržateľného rozvoja taký rast HDP, aby SR do roku 2006 dosiahla úroveň 54 až 57 % priemeru HDP na obyvateľa v krajinách EÚ.

Záväzky EÚ príslušného roka sa pri Kohéznom fonde môžu vyplácať v priebehu niekoľkých rokov. Priemerné obdobie vyčerpanie záväzkov sa pohybuje okolo 5 rokov. Rozdielny prístup medzi Kohéznym fondom a štrukturálnymi fondmi v čerpaní zo záväzkov pramení predovšetkým v charaktere pomoci. Z Kohézneho fondu sa financujú veľké projekty v oblasti dopravnej infraštruktúry a životného prostredia nad 10 mil. eur, kým v prípade štrukturálnych fondov nie je stanovená minimálna suma na projekty. Projekty Kohézneho fondu sú technologicky veľmi náročné a ich realizácia niekedy presahuje aj desať rokov. Vzhľadom na to, že tieto projekty sú dlhodobé a môžu sa hradiť výlučne zo záväzkov EÚ prijatých v rámci jedného programovacieho obdobia, časové obmedzenie čerpania záväzkov je vylúčené.

tabuľky:

Záväzky EÚ voči SR 2004 - 2006 v stálych cenách 1999 (mil. eur)

Rok 2004 2005 2006 Spolu

Štrukturálne fondy 261,50 351,50 437,30 1050,30

Kohézny fond 174,40 143,60 191,70 509,70

Spolu 435,90 495,10 629,00 1569,00

V bežných cenách celková suma však predstavuje 1764,87 mil. eur

Zdroj: EÚ

Štrukturálne fondy podľa jednotlivých fondov a iniciatív EÚ

(bežné ceny v mil. eur)

Rok 2004 2005 2006 Spolu

ERDF 100,72 138,34 175,24 414,30

ESF 71,95 98,82 125,27 295,94

EAGGF + FIFG 100,72 138,34 175,24 414,31

Iniciatívy EÚ (Interreg a Equal) 13,89 18,66 23,22 55,77

Spolu 288,72 396,56 502.33 1187,61

Pozn: skratky sú vysvetlené v texte

Zdroj: EÚ

Poznámka: Pri prepočtoch na bežné ceny zo stálych cien roku 1999 bol použitý pre štrukturálne fondy deflátor štrukturálnych výdavkov a poľnohospodárstva v zmysle medziinštitucionálnej dohody medzi EK, Radou a Európskym parlamentom z mája 1999, kým pre Kohézny fond bol použitý aktuálny deflátor GNP z 5. 12. 2002 podľa dostupných údajov z Rady ministrov ES.

(tu)