Najstaršia DNA

Dvaja mladí dánski výskumníci z univerzity v Kodani našli vo večne zamrznutej sibírskej pôde doteraz najstaršiu deoxyribonukleovú kyselinu (DNA). Informoval o tom časopis Science. Rastlinný materiál, z ktorého Eske Willerslev a Anders Hansen DNA získali, má približne 400 000 rokov. Tento genetický materiál je možno tri- až štyrikrát starší než akákoľvek doteraz známa DNA na Zemi, tvrdia dánski vedci, ktorí ho datovali na základe veku vrstiev usadenín. Tento názor podporujú podľa Thomasa Gilberta z Ancient Biomolecules Centre na Oxfordskej univerzite aj ďalší vedci, ale nikomu sa zatiaľ nepodarilo zistenia dánskych kolegov potvrdiť. Gilbert preto podporuje opätovnú analýzu vzorky.

Willerslev dal predtým vzorku analyzovať vo viacerých laboratóriách. Výsledky ukázali, že obsahuje chlóroplastovú DNA najmenej 19 rôznych rastlinných čeľadí, resp. 290 druhov machov, nahosemenných a krytosemenných rastlín.

Dáni objavili na Sibíri aj zvieraciu DNA, tá však má nanajvýš 30 000 rokov. Patrí okrem iného lemíkom, mamutom a bizónom a do pôdy sa dostala vo výlučkoch týchto živočíchov. Zatiaľ najstaršia známa zvieracia DNA má 50 000 rokov.

Zistenia dánskych vedcov nie sú len novým vekovým rekordom, ale tiež otvárajú nové možnosti rekonštrukcie dávnej fauny a flóry. Ak sa totiž bude dať genetický materiál rutinne získať aj z iných sedimentov a bude s ich pozíciou zviazaný dlhý čas, významne to ovplyvní iné vedecké disciplíny.

Ak sa podarí zistiť, kde a kedy rástli aké rastliny, budú sa dať ľahšie overiť klimatické modely. Napríklad Beringia, ako sa označuje kedysi nezatopený Beringov prieliv, asi nebol nehostinnou polárnou tundrou, ale stepou, zarastenou mnohými druhmi tráv, ktorými sa živili bylinožravce. Pred 11 000 rokmi sa však porast skoro úplne vytratil. To je možno dôvod vyhynutia „megafauny“ neskorého pleistocénu (útvar starších štvrtohôr).

(hy)