Darovateľ a obdarovaný

Píšte na adresu redakcie, faxujte na číslo 02/6381 0413 alebo mailujte do schránky: nazory@hd-dennik.sk

Môj vzdialený príbuzný, ktorý nemá iných blízkych z rodiny, mi chce podarovať svoje cennejšie veci. Aké povinnosti a práva mi z toho vyplývajú?

Darovanie, ako záväzkovo právny vzťah medzi dvoma subjektmi - darcom a obdarovaným je založený uzatvorením darovacej zmluvy, ktorou darca niečo bezodplatne prenecháva alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma. Darovacia zmluva vzniká len súhlasom darcu a obdarovaného. To znamená, že právny úkon darcu sa musí obsahovo zhodovať s akceptačným úkonom obdarovaného. K darovaniu teda nemôže dôjsť iba na základe jednostranného právneho úkonu, ale iba na základe darovacej zmluvy, ktorú charakterizuje bezplatnosť a dobrovoľnosť.

Bezplatnosť znamená, že obdarovanému na základe darovacej zmluvy nevzniká nijaká povinnosť poskytnúť darcovi za dar nejakú majetkovú hodnotu vyjadriteľnú v peniazoch. To znamená, že o darovaní nemožno hovoriť v prípade, ak by z obsahu darovacej zmluvy vyplývala určitá povinnosť pre obdarovaného, ktorá by v konečnom dôsledku priniesla majetkový prospech darcovi. Nemožno však vylúčiť záväzok spojený s darovaním, ktorý znamená pre obdarovaného poskytnutie určitej protislužby v prospech darcu, ktorá nemá majetkovú hodnotu.

Dobrovoľnosť znamená, že sa poskytuje niečo inému bez právnej povinnosti mu to poskytnúť. Darovacia zmluva musí byť písomná, ak je predmetom daru nehnuteľnosť, a pri hnuteľnej veci, ak nedôjde k odovzdaniu a prevzatiu veci pri darovaní. K darovaniu určitého majetkového prospechu môže dôjsť len medzi živými účastníkmi. Zo zákona vyplýva nemožnosť viazania času darovania k okamihu smrti darcu. Neplatná je darovacia zmluva, podľa ktorej sa má plniť až po darcovej smrti. Rozlišujeme dve formy darovacej zmluvy. Vo väčšine prípadov darovacia zmluva vzniká reálne, čiže prejavom vôle oboch účastníkov, pričom nastáva faktické odovzdanie a prevzatie daru. V tomto prípade zákon nevyžaduje písomnú formu a prejav vôle sa môže uskutočniť viacerými spôsobmi a konkludentne (mlčky) odovzdaním a prevzatím daru. Sú prípady, keď netreba odovzdať celý predmet daru, iba určité príslušenstvo alebo zariadenie umožňujúce fakticky ovládať darovanú vec.

Druhou formou darovacej zmluvy je konsenzuálna zmluva, na základe ktorej príde k faktickému odovzdaniu a prevzatiu daru až v budúcnosti, teda darca sľubuje poskytnúť určitý majetkový prospech obdarovanému, ktorý tento sľub prijíma. V takomto prípade, ak predmetom daru je nehnuteľnosť, zákon vyžaduje písomnú formu. Ak nie je táto podmienka splnená, zmluva je neplatná. Povinnosťou darcu je, pokiaľ nejde o reálnu darovaciu zmluvu, dar odovzdať a obdarovaný má právo domáhať sa jeho splnenia.

Okrem všeobecných dôvodov zániku záväzkovoprávnych vzťahov vyplývajúcich z darovacej zmluvy, môžeme hovoriť ešte o dvoch osobitných spôsoboch upravených v Občianskom zákonníku. Prvým spôsobom je jednostranný právny úkon darcu, ak sa obdarovaný správa k darcovi alebo členom jeho rodiny spôsobom, ktorý možno kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov. Ide tu o porušenie značnej intenzity alebo porušovanie sústavné. Napríklad neposkytnutie pomoci, hrubé urážky alebo fyzické násilie. V týchto prípadoch zákon umožňuje darcovi domáhať sa vrátenia daru. Darovacia zmluva sa zrušuje okamihom dôjdenia tohto jednostranného prejavu vôle darcu k obdarovanému. Tento prejav vôle môže darca vykonať v akejkoľvek forme. Darca môže žiadať vrátenie darovanej veci v akomkoľvek časovom odstupe od uzavretia darovacej zmluvy. Odo dňa, keď darca mohol svoje právo uplatniť prvý raz, teda odo dňa, keď obdarovaný hrubo porušil dobré mravy voči darcovi alebo členom jeho rodiny, začína plynúť trojročná premlčacia lehota. Po uplynutí tejto lehoty sa právo darcu na vrátenie daru premlčuje. Povinnosťou obdarovaného je v uvedených prípadoch vrátiť darcovi všetko, čo od neho dostal na základe darovacej zmluvy. Ak ide o individuálne určenú vec, obdarovaný je povinný vrátiť tú istú vec. Ak sa darovaná vec už nenachádza vo vlastníctve obdarovaného, musí obdarovaný poskytnúť darcovi peňažnú náhradu vo výške hodnoty veci, ktorú mala v okamihu zrušenia zmluvy. Druhým spôsobom zániku darovacej zmluvy je jednostranný právny úkon obdarovaného.

Podľa zákona SNR č. 318/1992 Zb. o dani z dedičstva, dani z darovania a dani z prevodu a prechodu nehnuteľností v znení neskorších predpisov, predmetom dane z darovania je nadobudnutie majetku darovaním na území SR. Daň sa vyberá aj z hnuteľných vecí, ktoré sú darované darcom z cudziny obdarovanému v tuzemsku alebo z tuzemska obdarovanému v cudzine alebo z hnuteľných vecí dovezených obdarovaným z cudziny do tuzemska, ktoré boli obstarané z prostriedkov darovaných v cudzine. Základom dane z darovania je cena hnuteľných vecí, práv a iných majetkových hodnôt obvyklá v mieste a čase darovania a pri nehnuteľnostiach je základom dane z darovania ich cena, zistená podľa osobitného predpisu platného ku dňu darovania. Základom dane z darovania pri majetku nadobudnutého do podielového spoluvlastníctva je cena spoluvlastníckeho podielu.

Na účely výpočtu dane z dedičstva, dane z darovania sa osoby zaraďujú do troch skupín podľa stupňa príbuzenského vzťahu alebo iného osobného pomeru k prevodcovi alebo poručiteľovi.

Do I. skupiny patria deti a ich potomkovia, rodičia a ostatní príbuzní v priamom rade a manželia.

Do II. skupiny patria súrodenci, deti manžela, príbuzní manžela v priamom rade, ostatné osoby, ktoré s prevodcom, darcom alebo poručiteľom žili najmenej po dobu jedného roka v spoločnej domácnosti a ktoré sa starali o spoločnú domácnosť alebo boli výživou odkázané na prevodcu, darcu alebo poručiteľa, manželia vlastných a osvojených detí, manželia rodičov, synovci, netere, strýkovia a tety.

Do III. skupiny patria ostatné fyzické a právnické osoby.

JUDr. Otto Nedveď