Rast eura uškodí ekonomike

Po neprestajnom zhodnocovaní eura, ku ktorému dochádza v posledných mesiacoch, sa z Európskej menovej únie čoraz viac ozývajú hlasy, ktoré varujú pred tým, že ďalšie posilňovanie spoločnej meny by mohlo ublížiť európskej ekonomike.

Fín Johnny Akerholm, ktorý je predsedom Ekonomickej a finančnej komisie, sa včera vyjadril, že po dosiahnutí určitého bodu, ktorý však nedokáže presne určiť, začne výmenný kurz eurozóne škodiť. „Od tohto bodu sme vzdialení oveľa menej ako pred Veľkou nocou,“ dodal Akerholm. Rast spoločnej meny podľa neho dosiaľ odrážal ekonomický vývoj a nebol príliš prudký, avšak na to, aby ďalšie posilnenie nebolo pre eurozónu škodlivé, by museli byť globálne trhy zdravšie, ako sú v súčasnosti. „Neradi by sme videli situáciu, kde bude mať euro silný výmenný kurz a zároveň slabý vonkajší dopyt,“ povedal Akerholm.

Ďalšie zhodnocovanie eura by zdraželo európske výrobky na zahraničných trhoch a zmenšilo by hodnotu príjmov v cudzej mene. Európskej komisia minulý týždeň odhadla, že pre posilnenie spoločnej meny sa zhoršila konkurencieschopnosť výrobcov v eurozóne v 1. štvrťroku o 4,5 % a nákladová konkurencieschopnosť sa znížila oproti minulému roku až o 13 %.

Na druhej strane Akerholm zdôraznil aj niektoré výhody, vyplývajúce z posilnenia eura, medzi ktoré patrí predovšetkým zvýšenie kúpnej sily európskych spotrebiteľov. Ďalším pozitívnym faktorom je aj menší tlak na Európsku centrálnu banku, čo sa týka znižovania úrokových sadzieb.

Euro sa včera pohybovalo blízko hranice 1,1 USD/EUR, pričom jeho tohtoročné maximum z polovice marca je iba o niečo vyššie - pri 1,107 USD/EUR. Ak však spoločná mena prekoná aj túto métu, dostane sa na najvyššiu úroveň za posledné 4 roky. Euro okrem toho dosahuje aj rekordy oproti iným menám, keď sa včera dostalo na 4-ročné maximum oproti japonskému jenu. Oproti švajčiarskemu franku bola európska mena blízko 18-mesačnému vrcholu. Naopak, najnižšie sa euro kótovalo v októbri 2000, keď stálo menej ako 0,83 USD.

Predseda Ekonomickej a finančnej komisie sa vyjadril aj k prebiehajúcej polemike o tom, či by sa v súčasnej ťažkej ekonomickej situácii nemali uvoľniť niektoré obmedzenia dané Paktom rastu a stability EÚ. Ide predovšetkým o 3-percentnú hranicu rozpočtového deficitu. Akerholm povedal, podobne ako Európska komisia, že uvoľnenie pravidiel by rastu v eurozóne nepomohlo, naopak mohlo by to oslabiť dôveru v ekonomiku. Väčší ako 3-percentný deficit hrozí tento rok hlavne Nemecku a Francúzsku.

Michal Mušák