Zákon, ktorého sa zrejme nedočkáme

Očakávaný návrh zákona o zriaďovaní a financovaní združení cestovného ruchu, ktorý by konečne zaviedol systém v organizačnom usporiadaní cestovného ruchu na regionálnej úrovni, bude pravdepodobne stiahnutý z legislatívneho konania. Dôvodom je nesúhlasné stanovisko MF SR k otázke spolufinancovania združení cestovného ruchu. Návrh zákona delegoval časť zodpovednosti za podporu rozvoja cestovného ruchu z centrálnych štátnych orgánov na regióny, ktoré mali s cieľom koordinácie zámerov v oblasti cestovného ruchu iniciovať vznik združení podnikateľov, tretieho sektora a verejnej správy. Združenia cestovného ruchu, či už na lokálnej alebo regionálnej úrovni, pôsobia ako marketingové a rozvojové organizácie a v modernom svete sú samozrejmosťou. Odbremeňujú verejnú správu tým, že na seba preberajú zodpovednosť za podporu konkurencieschopnosti podnikateľov v cestovnom ruchu priamo v regióne a zabezpečujú výkon podmienok trvalo udržateľného cestovného ruchu, pričom v prospech rozvoja cestovného ruchu vykonávajú mnoho ďalších verejno-prospešných úloh. Na potrebu urýchlenia schválenia tohto zákona upozornila MH SR v spoločnom prehlásení aj skupina predstaviteľov profesijných zväzov cestovného ruchu, vybraných inštitúcií a nezávislých expertov cestovného ruchu v SR. Práve na podnet tejto skupiny sa uskutočnilo stretnutie so štátnym tajomníkom MH SR Lászlóm Pomóthym.

Odmietavý postoj MF SR k návrhu zákona o zriaďovaní a financovaní združení cestovného ruchu podľa názoru zástupcov ústrednej štátnej správy ruší opodstatnenie jeho prijatia. Podľa vyjadrenia Ing. Michala Ševčíka, riaditeľa odboru cestovného ruchu MH SR, z titulu straty opodstatnenia požiada minister hospodárstva Robert Nemcsics vládu o zrušenie úlohy súvisiacej s prácami na zákone. Podľa predbežnej ankety Hd medzi podnikateľmi je táto informácia prijímaná ako znamenie neochoty ústrednej štátnej správy riešiť čokoľvek v prospech rozvoja cestovného ruchu. Tvrdenie, že zakladanie združení cestovného ruchu rieši Občiansky zákonník, neobstojí rovnako, ako neobstojí tvrdenie, že združenia cestovného ruchu je možné založiť aj podľa zákona 369/1990 v znení ďalších zákonov o obecnom zriadení. Uvedené právne normy síce stanovujú formu združení, ale nestanovujú celoštátne platný systém, ktorý by napomohol rozvoj cestovného ruchu priamo v regióne a zabezpečil hladké vertikálne komunikačné a, samozrejme, aj finančné toky medzi regiónom a centrálnou správou. Združenie cestovného ruchu má v regióne osobitné poslanie. Potvrdzuje to aj Ing. Miroslav Grešo, riaditeľ firmy Lavex, ktorý na profesionálnej báze združuje lanovky a vleky. „Chápem, že kameňom úrazu zákona bolo jeho naviazanie na štátny rozpočet,“ poznamenáva a dodáva, že financovanie združení bolo len jednou z úloh zákona. „Ide nám o to, aby boli prijaté celoštátne platné pravidlá o činnosti združení cestovného ruchu,“ hovorí Miroslav Grešo. Realita je taká, že veci sa budú musieť riešiť cez oblasť obecných daní. Veď príjmy z cestovného ruchu, hlavne v strediskách sústredeného cestovného ruchu, tvoria dôležitý príjem do obecnej kasy. Čo sa týka podnikateľov v cestovnom ruchu, tí si budú musieť počkať na to, akým spôsobom sa vláda rozhodne podporovať rozvoj cestovného ruchu v regióne.

Aké je stanovisko predstaviteľov dvoch najväčších profesijných združení cestovného ruchu? Ing. Július Cmorej, prezident Slovenskej asociácie cestovných kancelárií tvrdí, že: „Zámer stiahnuť návrh zákona z legislatívneho konania je ukážkou prístupu štátu k rozvoju cestovného ruchu. Tento zákon je jeden z pilierov rozvoja cestovného ruchu, pretože na základne neho sa určí inštitucionálne usporiadanie cestovného ruchu a ekonomický systém jeho fungovania. Všade, kde cestovný ruch funguje, funguje na regionálnej báze. Článok bez zákona nevznikne a ak aj áno, pracuje tak, ako to poznáme v súčasnej praxi, teda neefektívne a nedostatočne. Požiadavka ZMOS-u bola logická. ZMOS by sa vzdal ubytovacieho poplatku a bol by vložený do rozvoja cestovného ruchu obce a ZMOS chcel, aby sa k tomu pridal aj štát. Tak to funguje aj v okolitých krajinách aj keď naša vláda nie je tomu naklonená.“ K cestovným kanceláriám a k cestovným agentúram pridáva svoje vyjadrenie Ing. Zuzana Šedivá, prezidentka zväzu hotelov a reštaurácií SR: „Je mi ľúto, že sa k takémuto kroku pristupuje. Združenia cestovného ruchu, či už miestne alebo regionálne, sú základným miestom organizácie cestovného ruchu v mieste a sú tvorcami produktu, teda toho, čo miesto, alebo región návštevníkovi ponúka a chce predať. Je jednoduché odmietnuť navrhnuté riešenia, konštruktívnejšie by bolo nájsť cestu, ako problém vyriešiť. Zatiaľ ani jedno prijaté opatrenie v ekonomickej oblasti nepodporilo oživenie a rozvoj cestovného ruchu. Pôsobia skôr opačne - tlmia dopyt a zužujú priestor podnikateľa v cestovnom ruchu na existenciu, tobôž rozvoj."

Rudolfa Vallová