PET fľaše bez kompromisov

Obchod prichádza s pokusom o riešenie súčasnej patovej situácie

Dá sa ešte k téme zákona o obaloch, k zálohovaniu a spätnému vykupovaniu obalov na jedno použitie povedať niečo nové? Dlho sa zdalo, že nie, obchod s výrobcami nealkoholických nápojov a ministerstvo životného prostredia podporované ekologickými aktivistami stáli proti sebe a každá strana do omrzenia opakovala svoje argumenty. Včera sme uverejnili päť problémových a otvorených bodov týkajúcich sa tejto témy, ako aj samotného Recyklačného fondu, ku ktorým očakávame vyjadrenie ministra László Miklósa. V dnešnom článku prezentujeme neodmietajúci prístup obchodu, ktorý sa snaží ukázať "ako sa to dá". Ako totiž v týchto dňoch uviedol Ing. Adrián Ďurček, predseda COOP Jednota Slovensko, a to aj v mene Sekcie obchodu SOPK a Zväzu obchodu SR, je možné aj na Slovensku pristúpiť k zberu jednorazových PET obalov prostredníctvom obchodu. Žiada si to však splnenie niektorých podmienok a na tých predstavitelia obchodu striktne trvajú. Ako sme už informovali, zoznam podmienok majú podľa dohody s ministerstvom životného prostredia predložiť do 30. apríla a na ich základe má byť do konca augusta vypracovaný konkrétny projekt. Zálohovať by sa mali iba označené obaly - čiarový kód bude musieť obsahovať potrebné údaje. Bude na nich musieť byť uvedený aj v inej podobe - pre tých, ktorí zatiaľ nekomunikujú elektronicky a nepoužívajú snímač čiarových kódov. Veľmi dôležitý návrh na zmenu oproti súčasnosti sa týka miesta vzniku zálohy. „Nebude vznikať vo výrobe, ale v obchode,“ zdôrazňuje A. Ďurček. „Vznik zálohy vo výrobe predstavuje

výhodu pre tých,

ktorí sa v budúcnosti chceli angažovať do projektu recyklácie a clearingu, pretože tam vzniká rozdiel medzi predanými a vykúpenými fľašami, čo sa dá využiť na svoj prospech. My si však myslíme, že má byť splnený prvoradý cieľ - donútiť zákazníka očistiť životné prostredie a priniesť naspäť fľaše,“ zdôraznil A. Ďurček a pokračoval: „Na Slovensku je v obehu sústavne asi 200 miliónov fliaš vo výrobe, v skladoch, v predajniach. Za tieto fľaše my obchodníci najprv zaplatíme, až potom ich môžeme predať. Ak vznikne záloha vo výrobe, zaplatíme za každú fľašu 3 Sk, a tak sa umŕtvi minimálne 600 mil. Sk, ktoré potrebujeme na iné účely, nie na to, aby spali v PET-e,“ vysvetľuje. Ďalšou z podmienok, ktorú obchod považuje za potrebnú dodržať, je to, že povinnosť vykupovať tieto PET-fľaše sa bude týkať len prevádzok s predajnou plochou väčšou ako 200 metrov štvorcových. „Ak by aj menšia predajňa chcela vykupovať, mala by mať na to právo, ak sa pre to sama rozhodne,“ podotýka A. Ďurček. Dôležité tiež bude zreteľne označovať príslušným logom všetky predajne

vykupujúce fľaše,

a to ako pri vstupe do predajne, tak aj pri výkupnom mieste. Za veľmi dôležité považujú obchodníci vytvorenie zúčtovacieho clearingového centra vo forme neziskovej akciovej spoločnosti, ktorej jediným cieľom by malo byť zabezpečiť technický a finančný clearing. „Trváme na tom, aby akcionármi boli zástupcovia povinných osôb, teda výrobcov a obchodu,“ rozvádza ďalej A. Ďurček. Príjmami centra by podľa neho mali byť:

1. Všetky poplatky, ktoré doteraz vyzbieral Recyklačný fond od výrobcov uvádzajúcich na trh PET-obaly.

2. Poplatky od povinných osôb. Tie budú určite vyššie ako súčasné poplatky do Recyklačného fondu.

3. Rozdiely, ktoré vzniknú medzi inkasovaním a vrátením zálohy (predpokladá sa asi 80-percentná návratnosť zálohovaných fliaš).

Takýto náročný projekt naštartovať asi nebude možné len s prostriedkami, ktoré sú dnes v Recyklačnom fonde, budú teda pre začiatok potrebné aj dotácie. „Predpokladáme, že tam budú plynúť aj peniaze, ktoré budú ziskom z toho, že sa PET-obaly efektívne využijú a predajú na spracovanie,“ oboznámil nás A. Ďurček s predstavou fungovania navrhovaného systému. Zúčtovacie centrum bude musieť mať

uzavreté zmluvy

s viacerými dopravnými spoločnosťami, pretože minimálne raz za 24 hodín bude potrebné zo všetkých obchodov zapojených do zberu odviezť tieto fľaše. Bude si musieť prenajať sklady, kde sa budú fľaše zhromažďovať a upravovať stláčaním na zbernú surovinu, bude treba financovať ich nájom a technické vybavenie. V Nórsku, ktoré ekologickí aktivisti predkladali našim obchodníkom ako vzor, sú takéto sklady tri. Inou požiadavkou je hradiť obchodníkom všetky náklady, ktoré im v súvislosti s vykupovaním fliaš vzniknú. Napríklad ak supermarket má výkupný automat, ktorý nie je schopný vykupovať PET-fľaše a bude tam treba inštalovať nový, iný, náklady má znášať recyklačná spoločnosť. Týka sa to takisto splnenia požiadaviek hygienika, náklady nemôžu ísť na konto obchodu. Za zmanipulovanie každej jednej fľaše očakáva obchod výnos 50 halierov - ako bonus za to, že sa zapojil do systému recyklácie a pomáha čistiť slovenskú krajinu.

Všetko toto si vyžiada aj zmeny v obalovej legislatíve, neskrýva A. Ďurček fakt, že zapojenie obchodu do zberu jednorazových obalov nie je také jednoduché, ako sa neobchodníkom videlo. Po 30. apríli dostane tieto podmienky aj Recyklačný fond, ktorý by mal v spolupráci s organizáciami reprezentujúcimi obchodníkov

vypísať tender

na spracovanie projektu. Ten musí do podrobností riešiť všetky technické aj ekonomické problémy systému. V septembri by sa mal tento projekt prezentovať. „Predpokladáme, že aj výrobcovia spracujú podobný projekt, a to o separovanom zbere,“ dodal A. Ďurček. Bude možné porovnávať. „Potom bude záležať len na dodržaní etiky v legislatívnom procese, či bude ministerstvo životného prostredia riešiť problém, alebo chce počúvať len určitú skupinu ľudí. „Predpis, ktorý dnes platí, je bičom na obchodníka,“ tvrdí A. Ďurček. Poukazuje na to, že zálohovanie jednorazových obalov a ich výkup prostredníctvom obchodu je síce možné, ale len ak sa splnia všetky uvedené podmienky. „Nie sme ochotní a schopní vyjednávať o kompromisoch, pretože tie nikam nevedú.“ A kedy bude obchod pripravený vstúpiť do procesu zálohovania a zberu? Do konca decembra má Recyklačný fond vybrať spoločnosť, ktorá projekt oživí, s tým, že obchod žiada, aby mohol robiť oponentúru jej riešeniu. „Až potom môžeme povedať, že sme pripravení,“ vyhlásil A. Ďurček.

Zuzana Krútka