Hospodársky denník
USD37,443 Sk
EUR41,013 Sk
CHF27,242 Sk
CZK1,295 Sk
  Streda  23.Apríla 2003

Harmonizáciu si zaplatíme

Aby bolo na platby, ide sa cestou zvyšovania a rozširovania daní

Vo svojom programovom vyhlásení sa vláda zaviazala presadzovať zvýšenie efektívnosti výberu daní a odvodov. Prísnosť a spravodlivosť má byť podľa nej jedným zo základných predpokladov znižovania ich sadzieb. K zvýšeniu výberu daní má prispieť aj zjednodušenie daňovej legislatívy a najmä novelizácia tých častí daňových zákonov, ktoré umožňujú nejednoznačný výklad. V programe na štyri roky predpokladá zváženie možnosti zjednotenia sadzieb dane z príjmov, ktoré plynú z rovnakej alebo obdobnej činnosti, najmä ak ide o príjmy z podnikateľských aktivít právnických a fyzických osôb. Daňové zaťaženie sa má presúvať z priamych daní na nepriame, pričom ešte pred vstupom do Európskej únie chce zjednotiť sadzby DPH. Tento výpočet krokov by mal poskytnúť rámec, v akom sa daňový systém má pohybovať. V kapitole dane a odvody sa nehovorí, na akej úrovni by sa mala horná a dolná hranica DPH napokon stretnúť, ani to, ako vlastne budú rásť spotrebné dane. Ostáva teda skôr na očakávaniach, čo nasledujúce mesiace a roky prinesú a na vlastnej fantázii, ako si tieto procesy vysvetliť.

Niektoré daňové úpravy, ktoré by mali platiť od budúceho roka, už vyvolávajú rôzne ohlasy, spravidla nesúhlasné až odmietavé. Medzi prvými sa začali ozývať potravinári, ktorí sú proti šokovému zvyšovaniu spotrebných daní, ako aj predpokladanému zvýšeniu DPH na potraviny zo 14 na 20 %. Podľa nich to bude viesť k ďalšiemu zníženiu spotreby domácich produktov. Dôsledkom bude zintenzívnenie nákupov v susedných štátoch, čím vlastne podporíme ich ekonomiku a nie svoju. Proti podobe súčasnej daňovej reformy sa ozvali už niektoré zahraničné firmy podnikajúce na Slovensku, ale aj samospráva obcí a miest.

Ak je relevantná analýza Slovenskej akadémie vied o ekonomických a sociálnych súvislostiach vstupu SR do EÚ - prínosy a riziká, z júna minulého roku, tak rozpočtové efekty, vrátane daní, budú ovplyvnené uplatňovaním princípu kohézie, poskytovaním štruktúrnej pomoci, jej spolufinancovaním, platením príspevkov do rozpočtu EÚ a novou pozíciou štátneho rozpočtu voči poľnohospodárstvu. To znamená, že štát musí od platiteľov dane vybrať toľko, aby mohol financovať, teda zaplatiť našu integráciu. Pritom v nasledujúcich troch rokoch by sme mali do fondov EÚ zaplatiť desiatky miliárd korún. Približne dvojnásobok však môže Slovensko získať, ale na 70 % je to podmienené dobrými podnikateľskými projektmi.

Európska únia si zatiaľ nestanovila cieľ úplne zjednotiť sadzby DPH. Jej zámerom je dosiahnuť úzke rozpätie - 15 až 25 %. Aj spomínaná štúdia pripomína, že rast cien negatívne ovplyvní spotrebiteľov, „a preto by sa malo uvažovať s jeho optimálnym časovým rozložením. Tento rast sa zrejme premietne do vývoja nominálnych miezd, dôchodkov, sociálnych dávok a pod.“ Paradoxne preto vyznievajú informácie, že ministerstvo financií chce o. i. zdaniť aj dôchodky, čím by sa podstatne znížili. Súhrnný efekt harmonizácie daní, teda rast príjmov z nepriamych a pokles príjmov z priamych, bude prínosom pre štátny rozpočet SR, ako aj kofinancovanie štruktúrnych projektov. Znižovanie priamych daní môže byť podľa štúdie SAV stimulom rozvoja ponukovej stránky ekonomiky, ako sú napríklad výrobkové inovácie a podobne. Otázkou je, či ich spotrebitelia pri svojom očakávanom daňovom bremene budú akceptovať. A napokon, čo ak štát nedokáže byť pri výbere daní prísny a najmä spravodlivý? Efektívnosť výberu sa zrejme nezvýši. Čo potom? Na túto otázku program vlády odpoveď nedáva, no aj tak je jasné, čo by nasledovalo.

Vladimír Turanský

Webmaster: webmaster@maxo.sk
Design: MAXO s.r.o.