Prečo Á N O Európskej únii (77)

Presvedčíme sa, na čo máme

Blíži sa prvý referendový deň o vstupe SR do EÚ. Dnes v ankete členov Hospodárskeho klubu (NEF) a ďalších oslovených osobností Prečo ÁNO Európskej únii má slovo dekan Fakulty financií UMB v Banskej Bystrici Jozef Medveď.

Máte odhad na výsledok referenda o vstupe SR do EÚ?

J. Medveď: Domnievam sa, že v prípade referenda treba uvažovať pragmaticky a postaviť otázku, aké má SR alternatívy začleňovania sa do hospodárskych a kultúrnych štruktúr v existujúcom svete? Slovensko má nielen najbližšie do Európy, ale faktom je, že leží takmer v jej srdci. Prirodzene nesie so sebou históriu, ktorú najviac ovplyvňovali európske národy. Referendum nie je teda o „odhade“, ale o potvrdení miesta SR medzi európskymi štátmi.

Bude EÚ rozšírená podľa časového plánu v januári, resp. v máji 2004?

J. Medveď: Čím rýchlejšie sa Európa „formálne“ rozšíri, tým lepšie pre všetky členské štáty; tradičné, tzv. zakladateľské, ale i pristupujúce, pretože budú v spolužití ekonomickom, kultúrnom, politickom, bezpečnostnom atď. podľa spoločne uznaných konvencií.

Aká bude v tom čase Európa a jej vzťahy so Spojenými štátmi?

J. Medveď: Obe zoskupenia sú na rovnakej pologuli, do značnej miery sú historicky prepojené. Amerika sa ekonomicky začala od svojho počiatku rozvíjať podľa predstáv možno najzdatnejších Európanov; tých, ktorí boli schopní prekonať nielen vzdialenosť na tradičných dopravných prostriedkoch, ale prežiť v novom; tzv. spoločenskom prostredí a následne prispievať k budovaniu „nového sveta“ za morom. Implicitne možno očakávať, že Európa po svojom ekonomickom a politickom posilnení bude nielen silnejším partnerom, ale i spojencom pri podporovaní hospodárskeho rozvoja a politickej stability vo

Zaznamená Európska únia dovtedy „vnútornú reformu“?

J. Medveď: Vnútorný systém každého organizmu je proces omnoho zložitejší ako jeho vonkajší prejav, ako jeho forma. Rovnako to platí aj o hospodársko-politickom systéme. Vnútorná obroda európskeho spoločenstva štátov potrvá dlhšie, ako možno očakávajú aj rezervovaní optimisti.

Bude po nej jestvovať stále tá istá Európa?

J. Medveď: Európa ostane sama sebou, v súťaži mnohých spoločenských kultúr, ich vzájomného ovplyvňovania, „obrusovania“ národných špecifík, v súťaži hospodárskej výkonnosti národov a národností v jednotlivých regiónoch i medzi nimi (regiónmi) navzájom.

Aká bude podľa vás reálna pozícia SR v EÚ?

J. Medveď: Spočiatku rozpačitá. Po roku - dvoch sa Slovensko začne presadzovať. My sme taký národ, ktorého sebavedomie začne narastať s poznaním schopností, zručností a národnej motivácie jednotlivcov. Slovensko bude v každom prípade príspevkom pre EÚ a jej členstvo bude pôsobiť mobilizačne pre celú spoločnosť (hlavne mladších občanov).

V čom vidíte plusy nášho včlenenia sa do EÚ?

J. Medveď: Pre vysoké školy (študentov i pedagógov) sa otvára priestor na zintenzívnenie medziuniverzitných mobilít. Kreditový systém, ktorý sa zaviedol na slovenských univerzitách, umožní študentom vyberať si z ponuky príbuzných študijných odborov nielen v rámci Slovenska, ale celej Európy. Nebude to prirodzene hneď, ale počas 2 - 4 rokov po vstupe to môže byť bežná realita. A potom sa ukáže, ako sú schopné slovenské univerzity obstáť v súťaži s európskymi či širšie svetovými univerzitami. Dnes sa treba na to pripraviť.

Integračné mínusy?

J. Medveď: Mínusy vyplývajú nepriamo z výhod. Najschopnejší študenti a pedagógovia môžu mobilitami smerovať do prostredia vyspelého trhu, kde sú univerzity, ktorých úroveň prípravy absolventov nemusí byť vyššia ako domácich (slovenských). Preto dnes nemožno pri presadzovaní hospodárskej politiky štátu opomenúť rozvoj vysokého školstva, ako jedného zo základných pilierov spoločenského rozvoja každého štátu, Slovensko nevynímajúc.

Dajú sa tie mínusy vnímať ako výzva obyvateľstvu?

J. Medveď: Myslím si, že obyvateľstvo SR nevníma vstup do EÚ cez plusy a mínusy. Možno obyvateľstvo v najrozvinutejších oblastiach západného Slovenska. Slovensko ako hospodársky celok sa v 90. rokoch rozvíja z regionálneho hľadiska mimoriadne nevyvážene. Disproporcie hospodárskeho rozvoja SR spôsobujú možno u väčšiny obyvateľstva vnímanie vývoja spoločnosti v elementárnych dimenziách uspokojovania svojich osobných základných potrieb. Členstvo Slovenska v EÚ je kdesi na periférii vnemu jednotlivca, a ak predsa len, tak je to očakávanie, že EÚ bude „záchranným pásom“. Veľká časť obyvateľov Slovenska vníma vstup do EÚ v týchto rozmeroch.

Zmení vstup do EÚ niečo vo vašom osobnom a profesionálnom živote?

J. Medveď: V profesionálnom nie, možno v expozícii môjho osobného života. Predpokladám širší teritoriálny rádius môjho záujmu. Svoje schopnosti chcem premieňať na úžitok v prospech spoločensko-ekonomického rozvoja Slovenska.

Peter Kasalovský