USA zvažujú sankcie proti Francúzsku

Včera začala prúdiť ropa z juhoirackých ropných polí

Francúzsko bude musieť znášať následky svojho protiamerického postoja v otázke Iraku. Uviedol to v utorok americký minister zahraničných vecí Colin Powell.

Powell nespresnil, aké by to mohli byť následky, ale zdôraznil, že francúzska opozícia proti USA v Bezpečnostnej rade OSN v uplynulých týždňoch nemôže zostať bez dôsledkov. „Musíme sa na všetky aspekty našich vzťahov s Francúzskom pozerať v tomto svetle,“ povedal šéf americkej diplomacie. Podľa Powella v dôsledku postoja Paríža a jeho hrozby, že bude vetovať v BR OSN druhú rezolúciu o Iraku, Washingtonu sa nepodarilo v polovičke marca získať väčšinu pre americký návrh rezolúcie, ktorá mala dať jasný signál pre vojenskú operáciu proti Bagdadu. „Nemohli sme zjednotiť hlasy a myslím si, že to bolo pre isté veto Francúzska a možné veto Ruska,“ pripomenul americký minister. Washington následne stiahol svoj návrh rezolúcie z programu rokovania BR OSN.

Powell pripomenul aj to, že musel zvádzať tvrdý súboj so svojím francúzskym rezortným kolegom Dominiquom de Villepin, ktorý uskutočnil aj turné po troch afrických krajinách, Kamerune, Guinei a Angole, aby si zabezpečil ich podporu pre francúzsky postoj v BR OSN.

Vysokí americkí predstavitelia sa už v pondelok zišli v Bielom dome, aby prerokovali prípadné odvetné opatrenia proti Francúzsku za jeho protiamerický postoj v irackej kríze. Na pondelkovej porade neboli prijaté žiadne opatrenia, ale ďalšia schôdzka na túto tému by sa mala uskutočniť na budúci týždeň. Medzi opatreniami, o ktorých uvažuje americká administratíva, by mohlo byť vylúčenie Francúzska z fór a stretnutí organizovaných Washingtonom s jeho európskymi spojencami. Predstavitelia Pentagónu, predovšetkým minister obrany Donald Rumsfeld a jeho námestník Paul Wolfowitz, požadujú čo najväčšiu marginalizáciu Francúzska v rámci NATO. „Pokúšajú sa vytvoriť alternatívne mechanizmy pre styk s Francúzmi alebo skôr ich obídenie nielen v NATO, ale aj na širšom základe,“ uviedol nemenovaný americký predstaviteľ.

K prehĺbeniu konfliktu medzi Parížom a USA prichádza v čase, keď situácia v Iraku je stále výbušná. „Americkí predstavitelia plánujúci budúcnosť povojnového Iraku podcenili organizačnú schopnosť tamojšej šiitskej väčšiny a nie sú pripravení zabrániť formovaniu protiamerickej islamskej fundamentalistickej vlády,“ uvádzajú to vo svojom včerajšom vydaní noviny Washington Post.

Ako píše denník s odvolaním sa na predstaviteľov administratívy prezidenta Georga W. Busha, zo správ amerických spravodajských služieb, ktoré sa tento týždeň dostali do rúk členom vlády, vyplýva, že šiiti sú zrejme lepšie organizovaní, než sa predpokladalo.

Badať však aj náznaky zlepšenia situácie. Americký generál vo výslužbe Jay Garner, poverený dohľadom nad obnovou Iraku, včera vyhlásil, že situácia vo vojnou zničenej krajine sa zlepšuje rýchlejšie, než očakával. Bezpečnosť v Iraku však podľa Garnera ešte stále predstavuje problém. Okrem toho ropovodmi začala včera po prvý raz od začiatku vojny prúdiť ropa z juhoirackých ropných polí. Spojenecké sily pomocou irackých ropných pracovníkov spustili prevádzku závodu na separáciu plynu a ropy, z ktorého putuje ropa do čerpacej stanice a akumulačnej nádrže v meste Zubajr, mimo kľúčového juhoirackého mesta Basra.

Britský minister obrany Geoff Hoon včera vyhlásil, že zosadený iracký prezident Saddám Husajn je pravdepodobne ešte stále v Iraku. „V podstate to nevieme, stále sa však domnievame, že by mal byť v Iraku. Každý deň pokračujeme v prehľadávaní miest, kde by sa mohol ukrývať,“ povedal Hoon počas návštevy v južnom Iraku.