Hospodársky denník
USD37,383 Sk
EUR40,996 Sk
CHF27,193 Sk
CZK1,293 Sk
  Štvrtok  24.Apríla 2003

PREZIDENT VLÁD?

Myšlienka stáleho prezidenta Európskej únie, s ktorou v týchto dňoch prichádza predseda Konventu o budúcnosti EÚ a bývalý francúzsky prezident Valéry Giscard d´Estaing (1974 - 1981), by čisto teoreticky nemusela byť až taká zlá. Vlastne je úplne prirodzené, aby EÚ ako významný hráč v dnešnom globalizovanom svete mal na svojom čele uctievanú osobnosť, ktorá bude stelesňovať hodnoty a pocity Európanov. Takúto hlavu EÚ by podľa Gisardovho návrhu mali voliť lídri členských krajín kvalifikovanou väčšinou.

No, aby sme mohli začať teoretizovať, najprv musíme zodpovedať na niektoré praktickejšie otázky typu: čo je to „bežný Európan“? alebo: kto by mohol byť tou správnou osobnosťou? Lebo tému „spoločný prezident“ nemožno vnímať odlúčene od témy „spoločná identita“. Pritom nebol by ani tak problém nájsť dostatok racionálnych argumentov v prospech európanstva. Trochu histórie, trochu tradície, k tomu ešte spoločné ekonomické záujmy a dostali by sme kontinentálnu spolupatričnosť ako vyšitú. No v rovine emocionálnej je to už horšie. Väčšina obyvateľov kontinentu sa cítia byť Európanmi iba v čisto geografickom zmysle. Vnútorne sa identifikujú ako príslušníci vlastného národa, zatiaľ čo európanstvo vnímajú ako niečo neosobné. Zoberme si banálny príklad: koľkí z nás, budúcich občanov EÚ, „fanúškovali“ Nemcom vo finále futbalových majstrovstiev sveta s Brazíliou? Koľkí vôbec uvažovali o tom, že Nemci sú Európania ako my?

A potom: Viete si predstaviť osobu, ktorá by v takomto prostredí početných národov a názorov pôsobila ako zjednocujúci prvok? Uveďte jedno meno, ktoré by ako svojho prezidenta vnímali tak Francúzi, ako aj Angličania, tak malé, ako aj veľké krajiny, Poliaci, Maďari, Česi, Slovinci a Slováci ..., zástancovia a odporcovia vojen, nacionalisti, kozmopoliti či antiglobalisti. Lebo ak už má Európa dostať prezidenta, mala by to byť, a na tom sa hádam všetci zhodnú, skutočná, uctievaná osobnosť, a nie ďalší úradník, akýsi sprostredkovateľ medzi jednotlivými skupinami krajín a ich záujmami. Nejaké menšie zlo, ktorého zvolenie si vyžiada veľa energie, konfliktov, technických problémov a peňazí.

Možno raz naozaj príde čas, že každý Nemec sa bude tak trochu cítiť Slovákom, každý Slovák v sebe objaví malého Maďara a každý Maďar si aspoň sčasti osvojí južanský španielsky temperament. Vtedy bude existovať aj reálny dopyt po európskom prezidentovi. V súčasnosti však systém rotujúceho predsedníctva celkom dobre vystihuje princípy, na ktorých prebieha zjednocovanie.

Rastislav Boldocký

Webmaster: webmaster@maxo.sk
Design: MAXO s.r.o.