Aby bol 1. máj 2004

Prežitie namiesto prípravy

„Nad touto otázkou sa momentálne zamýšľajú asi všetci manažéri a pracovníci agropotravinárskeho komplexu,“ odpovedal nám predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK) Ivan Oravec, keď sme sa ho spýtali, čo prinesie slovenským poľnohospodárom vstup do EÚ a či sa ho vôbec dožijú. Situácia v agrokomplexe, o ktorej budú rokovať na piatkovom valnom zhromaždení SPPK, „sa stala natoľko vážna, že ak ju štát nepomôže riešiť nad rámec rozpočtovej kapitoly rezortu pôdohospodárstva, mnoho podnikov sa nielenže nedokáže dobre pripraviť na vstup do EÚ, ale ani sa ho nedožije. Napokon, už aj únia vyjadrila obavy z nízkeho čerpania prostriedkov programu SAPARD, čo však nesúvisí len s tým, že nevieme vypracúvať kvalitné projekty. Ale najmä s tým, že nedokážeme zabezpečiť ich financovanie“. Ivan Oravec zdôraznil, že pri pretrvávaní súčasnej krízy sa v poľnohospodárstve doslova každý deň zhoršuje platobná schopnosť a týka sa to aj najlepších podnikov. „Všetky voľné zdroje preto smerujú na zabezpečenie denných potrieb a neostávajú žiadne prostriedky na financovanie investícií vrátane predvstupových projektov. Aj preto považujeme za nevyhnutné hľadať riešenia nie iba vo vnútri rezortu, ale aj mimo neho. Bez ďalších finančných transferov sa agrárny sektor z problémov nedostane.“ Poľnohospodári si niekedy už zúfalo želajú, aby už bol budúcoročný 1. máj, lebo

horšiu situáciu

z hľadiska ochrany domáceho trhu a odbytu agrárnej produkcie ako teraz si nevedia predstaviť. „Jedným z pozitív vstupu do Európskej únie, ktoré momentálne vnímame veľmi intenzívne, bude skutočnosť, že súčasné členské krajiny už nebudú môcť dotovať žiadne vývozy na naše územie. Teraz síce tiež platí princíp „dvojitej nuly“, ale len na dohodnuté objemy, takže stále existujú možnosti subvencovaného importu, niekedy aj menej kvalitného zahraničného tovaru. Všetky ďalšie výhody, v ktoré sme po vstupe do EÚ dúfali, sa nám však v dôsledku súčasnej situácie, keď sa agrokomplex ocitol v existenčnom ohrození, začínajú strácať v nedohľadne.“ Namiesto cieľavedomej prípravy na integráciu musia poľnohospodári v súčasnosti riešiť otázku svojho prežitia, čo môže spôsobiť, že mnoho podnikov to nezvládne a nedočká sa vstupu na spoločný európsky trh. A aj tie, ktoré sa ako-tak udržia nad hladinou, nemusia byť dostatočne pripravené. Toto riziko sa zvyšuje úmerne tomu, ako narastajú existenčné ťažkosti firiem bez ohľadu na ich veľkosť, priestorové pôsobenie či podnikateľskú formu. Na otázku, aké budú ceny potravín po vstupe do únie, Ivan Oravec hovorí, že predpokladá určitý nárast. Ale s najväčšou pravdepodobnosťou to bude postupné a dlhodobejšie. Prvovýrobcovia by uvítali vyššiu dynamiku, lenže limitujúcim činiteľom bude kúpyschopnosť obyvateľstva. Napokon, aj medzi súčasnými členmi EÚ existujú

značné rozdiely

v nákupných a spotrebiteľských cenách, čo sa po začlenení ďalších desiatich štátov s rôznou úrovňou ekonomiky zrejme skôr prehĺbi, ako vyrovná. Predseda SPPK nepovažuje návrh budúcoročného štátneho rozpočtu z hľadiska poľnohospodárov za prijateľný. „Počíta s úhradou priamych platieb iba do výšky 40 % úrovne tradičných členských krajín. Spolu s celkovou kapitálovou poddimenzovanosťou a nižšími priamymi platbami by sme realizáciou navrhnutého rozpočtu mohli stratiť konkurencieschopnosť nielen v porovnaní so západoeurópskymi krajinami, ale aj s našimi bezprostrednými susedmi z krajín V4. Musím však zdôrazniť, že neprijateľný je pre nás aj zverejnený návrh daňovej reformy, ktorá by z agrárneho sektora odčerpala ďalšie finančné prostriedky. Čudujeme sa napríklad nad zámerom zaťažiť aj potraviny 20-percentnou daňou z pridanej hodnoty. Žiadame zachovať zníženú sadzbu odvodov daní zo zisku v poľnohospodárstve a už viac rokov trváme na znížení, prípadne úplnom zrušení

dane z pôdy,

pretože žiadne iné odvetvie nemá zdanené základné výrobné prostriedky. Takisto zvýšenie spotrebných daní z piva, vína a minerálnych olejov by malo nepriaznivý vplyv na agropotravinársky komplex, preto s takýmto návrhom daňovej reformy SPPK zásadne nesúhlasí. Súčasná situácia si podľa predstaviteľa SPPK vyžaduje razantnejšie trhové intervencie na viacerých frontoch. V našej petícii je okrem iného aj požiadavka na zabezpečenie 800 miliónov korún pre Intervenčnú poľnohospodársku agentúru nad rámec rozpočtovej kapitoly rezortu. Považujeme ju za opodstatnenú, lebo kríza už plošne nahlodala stabilitu celého poľnohospodárstva.“ Na otázku, či nemá obavy z nadchádzajúceho valného zhromaždenia SPPK, I. Oravec uviedol, že očakáva búrlivé rokovanie, ktoré bude poznačené dôsledkami súčasnej krízy. A to sa prejaví aj v nespokojnosti delegátov. „Práve zložitá situácia by nás však mala zmobilizovať, aby sme sa spoločne domáhali takých riešení, ktoré zachránia agropotravinársky komplex pred záhubou. Verím, že podobne zmýšľa väčšina agrárnych a potravinárskych manažérov a že ich pragmatické prístupy pozitívne ovplyvnia valné zhromaždenie. Napokon, budú aj voľby do orgánov SPPK a delegáti rozhodnú o svojich zástupcoch v najvýznamnejšej samosprávnej inštitúcii,“ dodal I. Oravec.

Andrej Pokojný