Vieme aj nevieme

Hodnota nepriamych daní

Vedia či nevedia ľudia o tom, koľko nepriamych daní platia štátu, položili si otázku študenti štvrtého ročníka Obchodnej akadémia na Račianskej v Bratislave. V rámci svojej Stredoškolskej odbornej činnosti (SOČ), súťažný odbor č. 15 Ekonomika a riadenie, si za objekt svojho záujmu vybrali bratislavských vysokoškolákov. V ankete, v ktorej v decembri minulého roka oslovili 576 študentov vysokých škôl ekonomického i neekonomického zamerania, zistili, že hoci vedia, predsa len nevedia. Vyzerá to, ako keby mladší kolegovia kritizovali úroveň vedomostí starších, ale je to tak. Autori projektu Dušan Fiala, Peter Kinčeš a Lenka Krajíková pod vedením konzultantky Ing. Márie Mydlovej sa svojich vysokoškolských kolegov pýtali na ich schopnosť odhadu výšky dane z pridanej hodnoty a spotrebnej dane pri improvizovanom nákupe občerstvenia na výlet s partiou kamarátov autom do prírody. Nákup obsahoval výlučne tovar, ktorý bežne kupuje každý mladý človek: 1 chlieb (20 Sk), 6 špekáčikov (50), 1 horčicu (30), 2 minerálky (30), 2 koly (50), 1 vodku (0,7 l, 35 % za 200), 4 pivá 10 % (60) a 2 škatuľky krátkych cigariet (100), spolu nákup za 540 Sk. Za nákupom občerstvenia nasledoval nákup benzínu v hodnote tisíc korún. Odpovede sú doslova prekvapujúce. Vo svojich odhadoch

pri nákupe

v obchode sa k správnej výške DPH dostala len jedna tretina vysokoškolákov, pričom výšku spotrebnej dane správne odhadlo 45 %. Vysokoškoláci podobne reagovali aj pri nákupe benzínu, hoci sa ukazuje, že termín spotrebnej dane je v prípade minerálnych olejov známejší. Výšku zaplatenej DPH za benzín správne odhadla znova len jedna tretina vysokoškolákov, pričom výšku spotrebnej dane takmer 55 %. Spotrebná daň je teda známejší ekonomický pojem, ale na anketovú otázku, čoho sa spotrebná daň týka, takmer 40 % opýtaných si nesprávne myslelo, že spotrebnú daň platia aj zo základných potravín. Podiel správnych odpovedí nepresiahol 60 % ani v prípade odhadu výšky spotrebnej dane za jednotlivé druhy tovaru. Najvyššie percento úspešnosti spracovatelia SOČ zistili pri odpovedi na otázku, aké sú súčasné sadzby DPH. Správnosť odpovede do značnej miery ovplyvňoval fakt dlhodobej platnosti sadzieb, pretože správnej otázky, aké budú sadzby DPH od 1. januára, sa zhostilo len 70 % opýtaných vysokoškolákov. Takmer 10 % si dokonca myslelo, že nová základná sadzba DPH bude nižšia ako 20 %.

Zaujímavé je aj zistenie mladých autorov, aká je vedomostná úroveň študentov ekonomicky a neekonomicky zameraných vysokých škôl. Napríklad výšku sadzby DPH v roku 2002 správne uviedlo 100 % študentov na Ekonomickej univerzite, pričom na Fakulte manažmentu UK to bolo 98,72 %. Vedomosti o meniacej sa DPH malo na Fakulte manažmentu UK 84,81 % a na Ekonomickej univerzite už len 62,34 %. Oproti očakávaniu boli výsledky odhadu

výšky DPH

a spotrebnej dane. Hranicu lepšiu ako 60 % (lepšiu známku ako päťku) neprekročila ani jedna zo škôl. Študenti Fakulty manažmentu UK odpovedali v troch otázkach zo štyroch lepšie ako študenti študujúci na Ekonomickej univerzite, pričom najlepšie zodpovedaná odpoveď bola na otázku výšky spotrebnej dane za benzín, ktorú správne odhadlo len necelých 51 % študentov Fakulty manažmentu UK. Milo prekvapili študenti neekonomicky zameraných vysokých škôl, pričom odpovede na vedomostné otázky boli lepšie, ako na otázky súvisiace s odhadom. Výšku DPH za nákup v potravinách najlepšie odhadli študenti Právnickej fakulty UK, ale ani ten najlepší odhad nepresiahol hodnotu 48 %. Najhorší odhad majú budúci učitelia, správne odpovedalo len 28 % študentov Pedagogickej fakulty UK. Zo spotrebných daní vysokoškoláci neekonomických odborov najlepšie odhadli výšku spotrebnej dane za sekt, čím však autori nechcú tvrdiť, že študenti Filozofickej fakulty UK, ktorí boli v tomto smere najlepší, konzumujú viac alkoholu ako ostatní študenti.

Autori SOČ nezostali len pri pýtaní sa a vyhodnotení ankety, vo svojej práci sa venujú aj výške nepriamych daní v štátnom rozpočte a zamýšľajú sa o dosahu zmien nepriamych daní na obyvateľstvo. Do stredobodu ich pozornosti sa dostáva rodina s nižším príjmom, v ktorej rozpočte prevláda nákup za potraviny, čiže na tovar, kde sa dosiaľ uplatňuje znížená sadzba dane. Tak, ako im to rozsah práce umožňuje, sa zamýšľajú dokonca aj nad dosahom chystanej

daňovej reformy,

pričom správne poznamenávajú, že v budúcnosti pôjde o presun daňového zaťaženia z priamych daní na nepriame. Konštatujú, že zníženie priamych daní bude pozitívne vplývať na prílev zahraničných investícií, ale rovnako si uvedomujú, aký vplyv má zvýšenie zvýhodnenej sadzby DPH na rodinný rozpočet. Je chvályhodné, do akej miery poznajú daňové systémy a ich históriu, dokonca aj v niektorých krajinách v zahraničí. Možno preto poukazujú na paradox, že tí, ktorí by mali vedieť o nepriamych daniach viac, a nevedia, sú kupujúci. „Ľudia si však neuvedomujú, akú časť výdavkov pri nákupe tovarov tvorí daň z pridanej hodnoty, pričom ich platia každý deň pri nákupoch potravín, novín a iných produktov. Zväčša nevedia ani približne odhadnúť, koľko zaplatia pri nákupe vo forme spotrebnej dane,“ konštatujú vo svojej práci študenti. Toto poznanie ich totiž priviedlo na myšlienku zúčastniť sa na SOČ práve v súťažnom odbore Ekonomika a riadenie. Svoju prácu nazvali Ľudia a nepriame dane.

Rudolfa Vallová