Revitalizovať i „starý“ Dunaj

Aj táto rieka jedných rozdeľuje, iných však dokáže spájať

Na revitalizáciu Malého Žitného ostrova vyčlenila na tento rok maďarská vláda 159 mil. HUF a mošonského Dunaja 65 mil. HUF. Informovala o tom v maďarskom Dunaszegu na konferencii o budúcnosti regiónu Malého Žitného ostrova predstaviteľka úradu vlády Maďarskej republiky Ágnes Pintyeová. V druhej polovici roka bude podľa nej pripravená koncepcia rozvoja regiónu, ktorou už je možné uchádzať sa o granty z Európskej únie. Zmiernenie škôd na starom koryte Dunaja bude možné vykonať vo väčšom rozsahu až potom, keď sa Slovensko a Maďarsko dohodnú na rozdelení vôd.

K otázke zriadenia spoločného cezhraničného slovensko-maďarského národného parku Žitný ostrov - Malý Žitný ostrov Pintyeová zdôraznila, že rezorty ochrany životného prostredia obidvoch krajín podporujú túto myšlienku. Z pohľadu rozvojového plánu by bolo, ako povedala, vhodné čo najskôr vyznačiť oblasť tohto parku. Na konferencii sa zúčastnili aj starostovia obcí regiónu Malého Žitného ostrova a Žitného ostrova. Predstavili im plán na zriadenie kompy medzi maďarskou obcou Lipót a Gabčíkovom. S týmto nápadom prišli Lipóťania, pričom kompa by prospela cestovnému ruchu na oboch brehoch Dunaja.

Jediný most v regióne Malého Žitného ostrova a Žitného ostrova je v obci Medveďovo. Aj preto by gabčíkovská kompa mala veľký význam, pričom na jej financovanie by bolo možné použiť kombináciu štátnych, samosprávnych aj európskych zdrojov. Lipótsky starosta Attila Sulyok oznámil, že s prevádzkou kompy cez staré koryto Dunaja, s ktorou by sa zjednodušil pohyb v tejto slovensko-maďarskej oblasti, už rátajú v rozvojovom pláne obce.

Problematiku údržby starého koryta Dunaja pripomenula minuloročná povodňová vlna na Dunaji. Ochranné opatrenia na Dunaji sa s ňou aj zásluhou Vodného diela Gabčíkovo dokázali vyrovnať, no odborníci upozornili, že prietočnosť starého koryta sa zmenšuje. Postupne zarastá, čím sa v prípade veľkej vody zvyšuje odpor prírodného prostredia a znižuje množstvo vody, ktoré je toto koryto schopné bezpečne nechať pretiecť. Je tu zatiaľ urobená len jedna umelá prehrádzka, ktorou sa hladina vody zvýšila. Ďalšími technickými opatreniami by bolo možné ďalej zdvíhať hladinu a tým zlepšiť aj vodohospodárske pomery v tejto oblasti. V súčasnosti Slovensko a Maďarsko hľadajú cestu, ako splniť verdikt Medzinárodného súdu v Haagu o realizácii sústavy vodných diel na Dunaji. Súd uznal platnosť pôvodnej československo- maďarskej zmluvy z roku 1977 o výstavbe vodných diel na rieke. Obe krajiny však zatiaľ nedokázali v otázke naplnenia rozhodnutia súdu pokročiť. Na úrovni štátov zatiaľ posun nenastal. Ukazuje sa však, že samosprávne orgány dokážu otvorené otázky svojho regiónu posudzovať vecne a v záujme občanov.

(tu/TASR)