Prečo Á N O Európskej únii (78)

Zastaviť odchody odborníkov

Do referenda o vstupe SR do Európskej únie zostáva dvadsaťdva dní. V ankete členov Hospodárskeho klubu (NEF) a ďalších oslovených osobností má dnes slovo Jarmila Melichárková, výkonná riaditeľka, SOFTIP, a. s.

Máte odhad na výsledok referenda o vstupe SR do EÚ?

J. Melichárková: Väčšina účastníkov referenda sa vysloví za prijatie do EÚ. Čísla nie sú podstatné.

O pár rokov si na ne nik nespomenie. Ľudia si toto referendum, aspoň podľa mňa, spájajú so zlepšením svojho sociálneho a ekonomického postavenia, a to je veľmi silná motivácia. Paradoxne „masy“ väčšinou i pri vážnych, historických rozhodnutiach majú sklon uspokojovať predovšetkým svoje momentálne potreby a záujmy. Hoci v danom prípade je dlhodobá perspektíva tohto rozhodnutia oveľa závažnejšia.

Bude EÚ rozšírená podľa časového plánu v januári, resp. v máji 2004?

J. Melichárková: Či bude EÚ rozšírená v januári, resp. v máji 2004 nezávisí len od nás. Rozširovanie je totiž proces vzájomnej dvojstrannej komunikácie. Akákoľvek naša snaha a úroveň pripravenosti zaručuje len 50 % úspechu. Zvyšných 50 % je v rukách občanov a politických reprezentácií krajín - členov EÚ. Osobne však chcem veriť, že členom únie sa staneme v termíne, ktorý sme si obojstranne odsúhlasili. Niekto by mohol namietať, že nie je dôležité kedy, ale v akej kvalite a pripravenosti do únie vstúpime. Ale dnes otázka stojí tak, že zdanlivo formálny prvok - dátum vstupu, má v sebe už aj nesmierny obsah a kvalitu. Veď kto vie, kedy by sa nám mohla naskytnúť ďalšia príležitosť?

Aká bude v tom čase Európa a jej vzťahy so Spojenými štátmi?

J. Melichárková: To je veľmi zaujímavá otázka. Prebiehajúca vojna v Iraku či chceme, alebo nie, výrazne ovplyvňuje medzinárodné vzťahy. Povedala by som, že ich polarizuje a zvýrazňuje ich problémové, neuralgické body. Som presvedčená, že v dlhodobom kontexte bude mať vplyv na európske i transatlantické vzťahy.

Zaznamená dovtedy Európska únia „vnútornú reformu“?

J. Melichárková: Odkedy ju chceme vnímať? Veď ona sa už deje. Pomaly? Nie, postupne a podľa potrieb členov a EÚ ako celku. Alebo si nemám myslieť, že prijatie takého veľkého „balíka“ štátov do radov členov nie je vnútornou reformou? Alebo samotné prístupové rokovania, rôzne kompromisy, keď to nie je celoplošná, tak je to určite čiastočná reforma. Kto dnes vie, ktorý dojednaný kompromis sa v budúcnosti stane normou celej EÚ?

Bude po nej jestvovať stále tá istá Európa?

J. Melichárková: Už som naznačila. Včerajšia EÚ nie je ako dnešná a zajtrajšia bude tiež iná. Vízia zjednotenej Európy je veľmi ambiciózna a cesta k cieľom určite nebude jednoduchá. Dôležité

pre nás však bude, že sa stane i našou cestou.

Aká bude podľa vás reálna pozícia SR v EÚ?

J. Melichárková: Po formálnej stránke bude reálna pozícia úmerná počtu našich europoslancov, ľudí presadzujúcich slovenské národné záujmy. Všeobecne však bude pozícia taká, akú si vybudujeme. Aby sme neboli v pozícii zakríknutých, musíme svojich európskych spolukrajanov niečím oslovovať. Niečím takým, čo si vážia a čomu rozumejú. Svojou kultúrou a schopnosťami. Vyvarujme sa toho, rovnako ako v osobnom živote, dostať sa do pozície, že niekde ste „navyše“ alebo, že si vás nevážia, že ste iba trpení. Myslím si, že so stresom z tohto pocitu by sme sa ako národ nikde nedostali. Teraz na otázku trochu inak. Dovolím si povedať, že značná časť Slovenska je v EÚ už dnes. Nie legislatívne, ale technologicky. Na mysli mám predovšetkým spoločnosti so zahraničným kapitálom. Veď mnohé už aj dnes nemôžu inak, len komunikovať jazykom EÚ, dodržiavať normy a pravidlá platné v EÚ atď. Kto musí dobehnúť túto pozíciu, je predovšetkým verejná správa.

V čom vidíte plusy nášho včlenenia do EÚ?

J. Melichárková: Pre Softip je to jednoznačne výzva a príležitosť. Byť úspešný v oblasti podnikania v informačných technológiách znamená výrazne spolupracovať s najlepšími svetovými hráčmi. Očakávame, že vstup bude veľmi silným impulzom pre proces informatizácie Slovenska i keď zrejme s veľmi bolestivým uvedomením si našej zaostalosti za vyspelou Európou. Som presvedčená, že vzťah medzi úrovňou priblíženia sa vecí verejných k občanovi, a teda kvalitou demokracie a stupňom informatizácie verejnej správy sa stane ešte zrejmejším. Angažovanosť v tejto oblasti považujeme pre Softip za jeden z dôležitých strategických smerov činnosti.

Integračné mínusy?

J. Melichárková: Ešte výraznejší „odlev mozgov“ z nášho sektora podnikania. Predovšetkým špičkových odborníkov. A vôbec pre nás nie je útechou, že sa tak deje aj v iných krajinách. Pri našom počte obyvateľov je to skutočne problém. Strácame to najcennejšie, čo dnes máme a je načase, aby sa to stalo predmetom vážnej spoločenskej diskusie.

Dajú sa tie mínusy vnímať ako výzva obyvateľstvu?

J. Melichárková: Neviem, či je tento fenomén výzvou pre obyvateľstvo, skôr by som povedala, že je výzvou a varovaním pre tých, čo majú možnosť a schopnosť ovplyvňovať verejnú mienku a majú vysoký spoločenský kredit. V pretlaku nezmyselných politických šarvátok a senzácií mi výrazne chýbajú hlasy rozumu. Považujem to skoro za schválnosť a neúctu k občanovi, ak niekto tvrdí, že na referendovú kampaň stačí dva týždne intenzívne „spracúvať“ verejnú mienku a dostaví sa želateľný výsledok.

Zmení vstup do EÚ niečo vo vašom osobnom a profesionálnom živote?

J. Melichárková: V niečom áno, ale vo väčšine prípadov to bude len formálne potvrdenie už dnes existujúcich realít v mojom profesionálnom i osobnom živote. Som však presvedčená, že by sme mali túto udalosť všetci vnímať ako historický medzník. Máme na to oveľa viac dôvodov, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať. V tom akte je veľa symboliky, ale aj prísľubov.

Peter Kasalovský