Ostražito s financiami

Odborné kritériá musia byť rozhodujúce

Sme „na prahu“ Európskej únie. Ako to dnes na Slovensku vyzerá s vedou, vedcami a výskumom? Pozoruhodná je snaha niektorých výskumných pracovníkov doplniť si vedecké hodnosti aj pedagogickými titulmi, často len na základe občasného, sporadického prednášania študentom. To však vedu ani výskum neohrozuje, lebo tam nejde o nedostatok odbornej kvality, skôr o nenaplnenie určitých formálnych kritérií. Oveľa väčšou hrozbou výskumu je nedostatok finančných prostriedkov a s tým súvisiaci rastúci počet otáznikov o postupoch pri ich získavaní. Platí, že čím menej je prostriedkov, tým viac by mali pri ich poskytovaní platiť a dodržiavať kritériá, zaužívané vo svete, aby bola čo najväčšia záruka ich vedecko-odbornej návratnosti. Na pohľad je všetko, ako má byť. Vypisujú sa

verejné súťaže

a tie majú svoje kritériá. Formálne, aj odborné. Ako to však neraz vyzerá v praxi? Vypísaná téma obvykle odráža naliehavé požiadavky a narastajúce problémy praxe, napríklad onkologické, kardiovaskulárne alebo definované prenosné ochorenia. Tie, samozrejme, nenadväzujú na zameranie všetkých výskumných pracovníkov, ktorí majú záujem získať financie, ale nič nebráni, aby sa aj títo - trochu prispôsobiac predchádzajúcu vedeckú činnosť, uchádzali o projekt a v prípade úspechu podporovali z prostriedkov projektu svoj pôvodný výskum. Takto sa prostriedky vyčlenené na spoločensky závažný zdravotný problém zdecimujú ich použitím na viacero pridružených tém. Finančné prostriedky sa minú a pôvodne stanovený cieľ sa nedosiahne, čo nie je ani želateľné, ani prípustné. Tomuto by mala predísť práca posudzovateľov - oponentov návrhu, ich rozhodujúce, odborné sito.

Ani jeden oponent si určite nedá transplantovať rohovku traumatológovi, aj keď aj ten je lekár a chirurg! Na druhej strane sa stáva, že v čase maximálnej špecializácie, keď

éra polyhistorov

patrí minulosti, odborné posudky neraz kvalifikáciu na vypísanú tému uznajú na základe výsledkov v oblasti rovnako vzdialenej ako vyššie uvedené príklady. Takáto „veľkorysosť“ rozhodne nepatrí k metódam EÚ. Tam sa v rámci prípravy 6RP (šiesteho rámcového programu ) sprísňujú odborné kritériá posudzovania navrhovaných a kontroly odobrených projektov. Dávno nestačí záujem o problematiku, ani brilantný návrh na "science fiction“, pokiaľ nie je podložený konkrétnymi predchádzajúcimi výsledkami. Navrhovateľ musí dať určité záruky: dokumentovať doterajšie výsledky v danej problematike a najmä ak už mal v minulosti projekt (grant) na danú tému, musí preukázať, čo za získané prostriedky vyprodukoval. Ak nie sú výsledky predchádzajúcich projektov presvedčivé, ďalší finančný prísun neprichádza do úvahy.

Tu sa opäť vynárajú staronové kritériá, ignorované v minulosti (len?): výsledky doterajšieho výskumu a predchádzajúcich projektov, publikácie v danej problematike a ich citovanosť, a to za posledných päť rokov. Nestačí dôkaz, že bol niekto produktívny v minulosti alebo v inej výskumnej oblasti, treba to dokázať teraz a v tomto - (Hic Rhodos - hic salta!). Ak môže odborná porota

nevyhlásiť 1. cenu

za literatúru, lebo kvalita nedosiahla očakávanú úroveň, rovnako môže byť neakceptovaný aj návrh výskumného projektu, a to nielen pre formálne nedostatky (ktoré je nakoniec oveľa ľahšie odstrániť, lebo kvalitu výskumu neohrozia), ale predovšetkým a najmä pre nenaplnenie uvedených odborných požiadaviek. V štáte, ktorý čaká na prijatie do EÚ, ktorému sa opakovane vyčíta korupcia a klientelizmus, kde pre podozrenie z netransparentnosti prideľovania zahraničných prostriedkov musel odísť z postu podpredseda vlády, nepochybne nastal čas zamerať pozornosť na to, do akej miery sa pri narábaní s financiami na vedu a výskum dodržiavajú nielen formálne, ale predovšetkým tie podstatné, odborné kritériá.

MUDr. Eva Mitrová, DrSc.

Ústav preventívnej a klinickej medicíny