Cesta vedie do pekla

Podľa informácií štatistického úradu EÚ Eurostat mladí ľudia na Slovensku prestávajú študovať a začínajú pracovať skôr ako ich rovesníci v západnej Európe. Oveľa menej ich tiež študuje na vysokých školách. Naši študenti odchádzajú zo škôl v priemernom veku okolo 18 rokov, rovnako sú na tom v Rumunsku, Bulharsku či Taliansku. V škandinávskych krajinách a v Holandsku však študenti zostávajú v školách až do 21 až 24 rokov, najdlhšie vo Švédsku. Pokiaľ ide o základné a nižšie stredné vzdelanie, študujú Slováci len do 15 rokov, zatiaľ čo napríklad Belgičania do 18 a Dáni takmer do 20. Pri vyššom strednom vzdelaní opúšťajú naši študenti školské lavice v 18 rokoch, ale Holanďanom či Fínom sa končí stredná škola až okolo dvadsiatky. Slovenskí vysokoškoláci končia v priemere vo veku 23 rokov, Slovinci však bežne študujú na univerzitách až do 26 a Švédi s Dánmi dokonca do 27 rokov. Až 86 percent mladých ľudí na Slovensku opúšťa školské lavice po skončení vyššieho stredného vzdelania, len desať percent študuje na vysokých školách. To je spolu s Rumunskom najmenej spomedzi 15 členských krajín EÚ a štyroch sledovaných kandidátskych krajín (okrem SR a Rumunska aj Slovinsko a Maďarsko).

Hlavným kapitálom každého štátu je intelektuálna a vôbec pracovná kapacita nastupujúcej generácie a vláda je zodpovedná za to, že táto kapacita bude plne rozvinutá a nedôjde k jej zbytočným stratám. O to viac, že Slovensko sa v tvrdej európskej konkurencii môže presadiť iba s vysokokvalifikovanými vzdelanými ľuďmi. Z tohto zorného uhla by sme teda mali vnímať aj súčasnú diskusiu o reforme slovenského školstva. Ak svojho času renomovaný manažér Lee Iacocca favorizoval vzdelanie ako najdôležitejšiu podmienku budúcej úspešnosti, vedel, o čom hovorí. Ak sa teda uchádzame o vstup do najvyšších európskych štruktúr, mali by sme si veľmi rýchlo uvedomiť, že Európa nebude mať záujem o nevzdelaného, nepružného, netvorivého partnera.

Eleonóra Bujačková