Nemajme ilúzie, nie všetci chcú

V minulých dňoch dostala Slovenská asociácia cestovných kancelárií (SACK) od odboru cestovného ruchu MH SR paragrafové znenie novely zákona č. 281/2001 Z. z. o zájazdoch. Ako informoval Hd Michal Ševčík, riaditeľ odboru MH SR, novela by mala zabezpečiť lepšiu vykonateľnosť a kontrolovateľnosť zákona. „Mám obavy,“ hovorí za cestovné kancelárie prezident SACK Július Cmorej, „že novela zákona na miere vykonateľnosti a lepšej kontrolovateľnosti veľa nezmení.“ Minulý rok z približne 850 podnikajúcich subjektov bola poistená asi jedna tretina. Popri tejto tretine, ktorá mala v súvislosti z výkonom zákonných ustanovení zvýšené náklady prevádzky, podnikala aj časť subjektov, ktorá napriek úsiliu poistiť svoj produkt voči riziku úpadku nedosiahla uzatvorenie dohody so žiadnou poisťovacou spoločnosťou a ďalšia časť jednoducho využila fakt nevykonateľnosti zákona. „Otázkou teda je, ako bude poistenie vyzerať v praxi, aby sa táto skutočnosť neopakovala,“ zhrňuje J. Cmorej. Druhým okruhom problémov je stanoviť prísny systém postihu tých subjektov, ktoré nemajú živnostenské oprávnenie podnikať ako cestovná kancelária alebo cestovná agentúra a napriek tomu vykonávajú činnosť zodpovedajúcu § 2 a 3 zákona.

„Pravdou je, že poisťovne majú po 11. septembri problémy so zaisťovateľmi, ale to na podstate zákona nič nemení,“ hovorí J. Cmorej. Problémom je, ako poukazoval SACK už od začiatku legislatívneho konania okolo zákona o zájazdoch, že štát zo zákona prikázal jednému druhu podnikateľov splniť určitý záväzok a na druhej strane vykonaním tohto záväzku poveril druhých podnikateľov. „Ak štát prevzal na seba určité záväzky, nech prevezme za ich plnenie aj svoj podiel zodpovednosti,“ kriticky namieta prezident SACK. Čiastočným riešením situácie by bol

garančný fond,

ale aj ten musí už od začiatku pracovať s určitým objemom finančných prostriedkov, ako to je pri poisťovniach. Vzhľadom na situáciu na trhu na jednej strane a na strane druhej dodržať záväzky štátu vyplývajúce z prístupu do EÚ (zákon o zájazdoch sa prijal v súvislosti s prerokúvaním kapitoly o ochrane spotrebiteľa) sa práve v garančnom fonde vytvára priestor na plnenie zodpovednosti štátu. „Uvažuje sa aj o tom, že štát by mohol zložiť pre tento fond finančnú zálohu, a tak prejaviť svoju časť záväzku. Ak štát nenájde finančné prostriedky pre túto formu pomoci, vykonanie záväzku vyplývajúceho zo zákona znova zostane len na komerčných subjektoch,“ vysvetľuje J. Cmorej. O garančnom fonde sa hovorí už dlho, pretože nie sú s ním skúsenosti. Konečne sa podarilo vytvoriť štúdiu analyzujúcu stav, ktorý je v tejto oblasti v štátoch EÚ, pričom súčasťou štúdie je aj návrh stanov pre garančný fond. Vynára sa však množstvo otázok, ktoré súvisia s prácou fondu. Vieme, že na Slovensku

boli dva pokusy

o založenie fondu, ale ani jeden z nich nesplnil svoj účel a zanikli. Chýbajú teda skúsenosti s prácou garančného fondu a navyše, ako správne poukazuje J. Cmorej, garančné fondy a povinnosť poistenia cestovných kancelárií proti úpadku v štátoch EÚ bola prijatá v stabilizovanom trhovom prostredí. „Aplikácia európskych noriem ochrany spotrebiteľa u nás prebehla veľmi rýchle a náš trh ešte nie je vyprofilovaný, ba ani ustálený, takže možno očakávať ešte časté zmeny postavenia cestovných kancelárií,“ dodáva prezident SACK.

Cestovné kancelárie trápi aj problém nekalej súťaže, za ktorou stoja podnikateľské subjekty vykonávajúce obchodnú činnosť podobnú ako cestovné kancelárie, ale cestovnými kanceláriami nie sú. „Zákon č. 281/2001 Z. z. nie je zákonom o cestovných kanceláriách a o cestovných agentúrach, ale hovorí o poskytovaní služieb. Kto takéto služby poskytuje, je povinný poistiť sa proti riziku úpadku,“ tlmočí stanovisko členov SACK J. Cmorej a vysvetľuje: „V novinách som si všimol ponuku jednej agentúry, ktorá poskytovala balíky služieb, na ktoré nemá oprávnenie. Na veci by nebolo nič, keby tieto služby nepredávala spolu aj so stravou, dopravou a ubytovaním.“ Podobných prípadov je veľa. Výnimku azda môžu tvoriť len prípady, keď škola organizuje

školský výlet

pre svojich žiakov na základe dohody s ich rodičmi, alebo kňaz organizuje výlet do Vatikánu len pre svojich farníkov. „Pokiaľ ich neorganizuje opakovane a s cieľom vytvárať zisk, zákon o zájazdoch sa na nich nevzťahuje. Pokiaľ by však jedna škola organizovala školský zájazd aj pre žiakov inej školy alebo kňaz by vyvesil oznam o zájazde do Vatikánu aj v inej farnosti, už by išlo o verejnú ponuku a tam už platí zákon č. 281/2001,“ vysvetľuje J. Cmorej. Je jednoznačné, že kontrolu dodržiavania zákona treba prehĺbiť. Veď predsa nie je možné, aby jeden podnikateľ mal v súvislosti s výkonom zákona zvýšené náklady a navŕšenú administratívnu prácu, ktorá súvisí s poisťovaním proti riziku úpadku a druhý podnikateľ by sa tejto povinnosti ľahko vyhol. „Zatiaľ nie je páka na rýchle riešenie prípadov, v ktorých sa zákon o zájazdoch nedodržiava,“ sťažuje sa prezident SACK. Novelizácia zákona č. 281/2001 o zájazdoch by aspoň v tomto ohľade mohla veci lepšie vyriešiť.

Rudolfa Vallová