Priatelia aj v zlých časoch

Dlhá tradícia dobrých vzťahov medzi Belehradom a Bratislavov

V poslednom čase je populárnym javom, aby sa vzťahy medzi krajinami charakterizovali ako štandardné alebo nadštandardné. Ak budeme podľa toho postupovať, potom sú vzťahy medzi Slovenskom a SČH nadštandardné a slúžia ako príklad dobrej bilaterálnej spolupráce. Na rozdiel od iných mnohých krajín bolo Slovensko intenzívne prítomné na Balkáne, a to už aj pred demokratickými zmenami v októbri roku 2000. Tento fakt vychádza z blízkosti oboch národov, z dlhej historickej tradície, ako aj toho, že obe krajiny sú mladé a vznikli po rozpade štátov, ktorých boli členmi. Tento proces bol krvavý a tragický na Balkáne, civilizovaný a mierny v strednej Európe. Vznik samostatného štátu je ťažký proces, v ktorom Slovensko obstálo lepšie. Juhoslávia, neskôr nazvaná Srbsko a Čierna Hora, mala menej šťastia a jej transformáciu sprevádzali mnohé problémy, pre ktoré svet niekedy nemal dosť trpezlivosti a niekedy ich ignoroval. Slovensko, vychádzajúc z vlastných skúseností, tieto problémy na Balkáne, konkrétne v Srbsku a Čiernej Hore, neignorovalo.

V období, ktoré predchádzalo výmene režimu Slobodana Miloševiča, existuje mnoho príkladov aktivít Slovenska v Srbsku a Čiernej Hore, osobitne však treba vyzdvihnúť úlohu ministra zahraničných vecí Eduarda Kukana, ako špeciálneho vyslanca OSN pre Balkán a činnosť slovenských mimovládnych organizácií, ktorá je známa pod názvom Bratislavský proces.

Preto sa nemožno čudovať, že Slovenská republika bola prvou krajinou, ktorá sa po páde Miloševiča aktívne podieľala na medzinárodnom uznaní novej demokratickej vlády. Bolo to relatívne jednoduché. Aktívna zahraničná politika Slovenska veľmi dobre poznala nových lídrov Juhoslávie - Zorana Djindjiča, Vojislava Koštunicu a iných, ktorí tvorili Demokratickú opozíciu Srbska (DOS). V televíznej snímke, ktorá obletela 5. októbra 2000 celý svet, je aj kus symboliky, pretože prví dvaja diplomati, ktorí stisli ruky novému prezidentovi Juhoslávie Koštunicovi, boli taliansky veľvyslanec a jeho vtedajší slovenský kolega Miroslav Mojžita.

Vďaka dobrým základom spolupráce bilaterálne vzťahy po októbri roku 2000 získali nový rozmach. Výmeny vysokých funkcionárov v posledných dvoch rokoch sa počítajú na desiatky a prvá zahraničná návšteva V. Koštunicu smerovala do Bratislavy vo februári roku 2001. Nový náčelník generálneho štábu juhoslovanskej armády Branko Krga si za svoju prvú pracovnú cestu vybral tiež Slovensko. Medzi oboma krajinami sa v období dvoch rokov podpísalo deväť bilaterálnych a medzinárodných zmlúv. Slovensko je prítomné aj v rámci mierovej operácie v Kosove a Metohiji. Spoločný oddiel Čechov a Slovákov, ktorý sa nachádza na severe provincie, si vyslúžil najvyššie uznania.

Previazanosť politickej a ekonomickej stability oboch štátov je dávno známa. Slovensko dokazuje svoj priamy záujem o ekonomickú prosperitu SČH aj rozhodnutím, že krajina so štatútom „prioritného partnera“ musí byť Srbsko a Čierna Hora. Slovensko, prvýkrát vo svojej histórii, vydelilo z fondu OECD na rozvoj časť prostriedkov pre SČH. Podľa vzájomných dohôd by sa pomoc týkala projektu pokračovania Bratislavského procesu pod názvom Bratislava - Belehrad - fond pre demokraciu. Názov fondu hovorí sám za seba.

Smrť srbského premiéra Zorana Djindjiča bola na Slovensku prijatá s ľútosťou a so šokom. Popredné denníky Srbska a Čiernej Hory informovali, že prvé prejavy spoluúčasti boli zaslané od najvyšších štátnych predstaviteľov Slovenska spolu so želaním, aby sa pokračovalo v práci premiéra a priateľa SR Djindjiča.

Dá sa teda povedať, že ak by všetka krajiny na svete spolupracovali ako naše, nebolo by nedorozumení, dokonca nepotrebovali by sme ani OSN.

Miroslav Kopečni

veľvyslanec SČH