Skanzen pod hradom

Okrem atraktívnych lyžiarskych terénov je okres Ľubovňa známy i expozíciou ľudovej architektúry pod hradom (postavený na prelome 13. a 14 st.), ktorý sa vypína na vápencovom brale, v nadmorskej výške 711 m. A práve tu sa nachádza expozícia ľudovej architektúry. Dominantou a najcennejším exponátom je zrubový kostolík východného obradu z Matysovej z roku 1883. Najpočetnejšie zastúpenie v expozícii majú drevené obytné domy zo začiatku 20. storočia. Výber exponátov je bohatý a okrem predmetov dennej potreby tu nájdeme i výrobné nástroje doplnkových zamestnaní: drotára, obuvníka, debnára, tkáčky, stolára. V obytných domoch je vytvorené aj analogické prostredie na rekonštrukciu rodinného zvykoslovia: narodenie, svadba, Vianoce a Veľká noc... K ďalším objektom patria hospodárske stavby: stodoly, maštale, sýpky, studne a sezónne poľné obydlia ťmajdányŤ. Súčasťou expozície sú i technické stavby, ktoré prezentujú: zrubová kováčska vyhňa z 2. polovice 19. storočia, mlyn a stolárska dielňa.

Prvá písomná zmienka, dokumentujúca hrad Ľubovňa ako kráľovské sídlo, je z roku 1311. Najstaršiu časť hradu tvorí veža a palác. V 15. storočí bol hrad v záujme zlepšenia obrany dostavaný o ďalšie veže a bastión. V roku 1553 hrad úplne vyhorel, jeho rekonštrukcia, počas ktorej bol postavený aj nový palác, sa skončila v roku 1642. V rokoch 1655 – 61 v ňom boli pred Švédmi ukryté poľské korunovačné klenoty. Po skončení poľského zálohu v roku 1772 hrad chátral, zaujímavosťou je, že sa najlepšie darilo tejto oblasti v spomínanom období. V roku 1412 si totiž uhorský kráľ Žigmund Luxemburský požičal od poľského kráľa Vladislava II. Jagelovského 37 000 kôp českých strieborných grošov, za čo mu dal do zálohu 13 spišských miest zo saskej provincie, 3 kráľovské mestá – Starú Ľubovňu, Podolínec, Hniezdne, hrady Ľubovňa a Podolínsky hrad, spolu s obcami patriacimi do hradných panstiev. Keďže Žigmund peniaze nevrátil a neskôr Poliaci odmietli vrátenie požičanej sumy, ostali mestá a obce v poľskom zálohu 360 rokov, až do roku 1772. Založené mestá a obce ostali súčasťou Uhorska. Poliaci mali len právo vyberať dane a poplatky a spravovať územie. Sídlo správy bolo na hrade Ľubovňa.

(sk)