Dovolenka je na regeneráciu

Píšte na adresu redakcie, faxujte na číslo 02/6381 0413 alebo mailujte do schránky: nazory@hd-dennik.sk

Od septembra 2002 pracujem v stavebnej firme. Zamestnávateľ nás v čase nepriaznivého obdobia a nedostatku zákaziek núti čerpať dovolenku s odôvodnením, že nemá pre nás prácu. Tí, ktorí si už dovolenku vyčerpali, majú neplatené voľno. Je postup zamestnávateľa správny?

- V praktickom živote vznikajú často situácie, že prekážky v práci môžu vzniknúť nielen na strane zamestnanca (choroba, ošetrenie v zdravotníckom zariadení, narodenie dieťaťa manželke zamestnanca, úmrtie rodinného príslušníka atď.), ale aj na strane zamestnávateľa (napríklad v dôsledku poruchy strojového zariadenia, nedostatku surovín, rôzne prevádzkové príčiny atď.). Podľa § 142 ods. 1 Zákonníka práce (ďalej len „ZP“), ak zamestnanec nemôže vykonávať prácu pre prechodný nedostatok spôsobený poruchou na strojovom zariadení, v dodávke surovín alebo pohonnej sily, chybnými pracovnými podkladmi alebo inými podobnými prevádzkovými príčinami (prestoj) a nebol po dohode preradený na inú prácu, patrí mu náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku.

V prípade, ak zamestnanec nemohol vykonávať prácu pre nepriaznivé poveternostné vplyvy, poskytne mu zamestnávateľ náhradu mzdy najmenej vo výške 50 % jeho priemerného zárobku (§ 142 ods. 2 ZP). Ak nemohol zamestnanec vykonávať prácu pre iné prekážky na strane zamestnávateľa, ako sú uvedené v § 142 ods. 1 a 2 ZP, zamestnávateľ mu poskytne náhradu mzdy v sume jeho priemerného zárobku (§ 142 ods. 3 ZP). Z uvedeného vyplýva, že ak prácu nemôžete vykonávať z dôvodu nepriaznivého počasia, vzniká vám nárok na náhradu mzdy najmenej vo výške 50 % vášho priemerného zárobku (ale môže byť aj vo vyššej výške, to však závisí od zamestnávateľa).

V prípade nedostatku zákaziek, ak nie ste preradený na inú prácu, vzniká vám nárok na náhradu mzdy v sume priemerného zárobku. Poznamenávam, že účelom dovolenky je najmä regenerácia pracovných síl zamestnanca, ide o využitie práva zamestnancov na odpočinok po vykonanej práci, pričom pri určovaní plánu dovoleniek sa má prihliadať na oprávnené záujmy tak zamestnanca, ako aj na plnenie úloh zamestnávateľa. Doba čerpania dovolenky by sa mala určiť tak, aby si zamestnanec vyčerpal dovolenku do konca kalendárneho roka. Na záver možno konštatovať, že postup vášho zamestnávateľa nie je správny a je v rozpore s platnou právnou úpravou.

Mám 19-ročného syna, ktorý prostredníctvom sprostredkujúcej agentúry študuje vo Veľkej Británii. Na poskytovanie prídavku na dieťa som predložil mzdovej účtovníčke potvrdenie tejto agentúry, avšak bolo mi povedané, že uvedené potvrdenie nemožno považovať za doklad o sústavnej príprave na budúce povolanie. Na základe tejto skutočnosti mi vraj nevzniká ani nárok na prídavok a príspevok na dieťa. Je postup účtovníčky správny?

- Podľa zákona č. 281/2002 Z. z. o prídavku na dieťa a o príspevku k prídavku na dieťa v znení zákona č. 658/2002 Z. z. prídavok na dieťa a príspevok k prídavku na dieťa sú štátne sociálne dávky, ktorými štát prispieva na výchovu a výživu nezaopatreného dieťaťa. Za nezaopatrené dieťa sa považuje dieťa do skončenia povinnej školskej dochádzky, najdlhšie do dovŕšenia 25 rokov veku, ak sa sústavne pripravuje na povolanie štúdiom (dennou formou) alebo sa nemôže sústavne pripravovať na povolanie štúdiom alebo vykonávať zárobkovú činnosť pre chorobu alebo úraz (§ 4 ods. 1 cit. zákona).

V zmysle § 5 ods. 1 cit. zákona pod sústavnou prípravou na povolanie sa rozumie štúdium

- na strednej škole okrem štúdia popri zamestnaní, kombinovaného štúdia a štúdia jednotlivých vyučovacích predmetov, v tomto prípade sa sústavná príprava dieťaťa na povolanie začína najskôr od začiatku školského roka prvého ročníka strednej školy,

- na vysokej škole okrem externého štúdia, v tomto prípade sa študentovi vysokej školy začína sústavná príprava na povolanie dňom zápisu na vysokoškolské štúdium prvého stupňa alebo na vysokoškolské štúdium druhého stupňa a trvá do skončenia štúdia.

Sústavnou prípravou dieťaťa na povolanie je aj iné štúdium alebo výučba, ak sú svojím rozsahom a úrovňou podľa rozhodnutia Ministerstva školstva SR postavené na úroveň štúdia na stredných a vysokých školách uvedených v § 5 ods. 1 cit. zákona (§ 5 ods. 5 písm. a) cit. zákona). Sústavná príprava na povolanie sa preukazuje potvrdením o návšteve školy (strednej alebo vysokej - riadnou dennou formou štúdia). Na základe uvedeného na účely posúdenia, či ide o sústavnú prípravu na povolanie štúdiom na strednej alebo vysokej škole nielen v SR, ale prípadne aj v zahraničí (teda ak je štúdium alebo výučba na základe rozhodnutia Ministerstva školstva SR postavená na úroveň štúdia na stredných a vysokých školách v Slovenskej republike), je potrebné potvrdenie priamo tou školou, ktorú dieťa navštevuje a na ktorej sa sústavne pripravuje na povolanie. V tomto prípade je potrebný aj úradný preklad okrem potvrdení o návšteve školy v Českej republike, kde sa preklad nevyžaduje.

Na základe uvedeného možno konštatovať, že potvrdenie iba sprostredkovateľskej agentúry ako doklad o sústavnej príprave dieťaťa na povolanie nestačí. Je potrebné potvrdenie priamo zo školy a zároveň je potrebné rozhodnutie ministerstva školstva, či štúdium na tejto škole je postavené na úroveň štúdia na stredných a vysokých školách v SR. Vzhľadom na túto skutočnosť postup vašej mzdovej účtovníčky možno považovať za správny a v súlade s platnou právnou úpravou, teda so zákonom č. 281/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.

JUDr. Z. Macková, PhD.