ROĽNÍCI ODOLALI

Slovenskí poľnohospodári si v piatok v parlamente siahli po malých vavrínoch. Dá sa povedať, že dosiahli víťazstvo na body, no v nasledujúcom kole rokovaní vláda ich môže knokautovať. Stane sa tak v prípade, ak kabinet nebude rešpektovať najnovšie uznesenie Národnej rady SR a nevyhovie jej žiadosti. Výraznou väčšinou hlasov (83 zo 107 prítomných) totiž poslanci poverili vládu, aby v štátnych rozpočtoch SR na roky 2004 až 2006 dodržala objem doplatku priamych platieb pre poľnohospodárov do výšky 55, 60 a 65 % úrovne súčasných členských krajín Európskej únie (návrh MF SR je 40, 45 a 50 %). Dostala tiež za úlohu zabezpečiť pre Intervenčnú poľnohospodársku agentúru zdroje vo výške 800 mil. Sk (regulácia trhu s agrokomoditami). Malo by sa tak stať zrušením viazania 184 mil. Sk v rozpočtovej kapitole ministerstva pôdohospodárstva (na výstavbu automobilky pri Trnave), prevedením 250 mil. Sk z rezervy Slovenského pozemkového fondu a ďalšími opatreniami. Parlament žiada uplatniť dočasné ochranné opatrenia proti nadmerným importom hydiny, preveriť systém automatických licencií na jej dovoz, colné a daňové úniky s dôrazom na prešetrenie dumpingových cien. Nemenej dôležitou povinnosťou vlády bude aj vypracovanie strednodobej koncepcie rozvoja agrokomplexu a agrárnej politiky štátu. Za takéto uznesenie hlasovala aj časť koaličných poslancov, ktorí si napokon uvedomili hĺbku krízy slovenského poľnohospodárstva a časti potravinárstva. Súčasná situácia je o to paradoxnejšia, že naši agropodnikatelia by sa mali intenzívne pripravovať na vstup do únie, no teraz musia brániť

holú existenciu

svojich firiem. Upozornili na to aj delegáti piatkového valného zhromaždenia Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK). Poľnohospodárov na ňom svojím solidárnym vystúpením podporil aj prezident SR Rudolf Schuster. Predseda SPPK Ivan Oravec, ktorého do tejto funkcie opäť zvolili, zdôraznil, že napriek jasným argumentom sa nepodarilo dosiahnuť pokrok v zrušení daní z pozemkov (nikto iný neplatí dane z výrobných prostriedkov - pozn. V. T.), zelené správy, o ktorých každý rok rokuje parlament, nie sú pre vládu záväzné, kabinet neplní vlastnú koncepciu agrárnej a potravinovej politiky, nedodržiava zákon o poľnohospodárstve v časti, ktorá sa týka valorizácie dotačnej podpory. Bývalú ani súčasnú vládu sa poľnohospodárom nepodarilo presvedčiť, aby zaradili agrárny sektor medzi priority štátnej hospodárskej politiky, no dočkali sa nezáujmu riešiť jeho existenčné problémy. Namiesto valorizácie dotácií nastal opačný efekt, keď sa zrušili podporné fondy. „Ak sa nepodarí zvrátiť disproporčný cenový vývoj, hrozí nášmu agrosektoru v poslednom roku pred vstupom do EÚ celková strata viac ako štyri miliardy korún. To by znamenalo

stratu funkčnosti

ďalších stoviek poľnohospodárskych subjektov. Pri hlbokej stratovosti by nespĺňali ani základné podmienky na čerpanie podpory zo štrukturálnych fondov EÚ,“ zdôraznil Ivan Oravec. Upozornil, že Slovensko je kritizované za neschopnosť primerane čerpať zdroje z predvstupového programu SAPARD. „Naši politici nepostrehli a asi nevedia, či nechcú vedieť, že podporná politika EÚ v agrosektore je adresovaná len ekonomicky životaschopným, prosperujúcim podnikateľom a nie podnikom so znakmi úpadku, ktorých je už, žiaľ, v slovenskej prvovýrobe väčšina. Bez konkurenčne schopnej domácej prvovýroby nemôže prežiť ani potravinársky priemysel a naopak.“ Predseda SPPK upozornil, že problémy sú veľké a nemôže ich sám riešiť minister pôdohospodárstva, ale s poľnohospodármi by mal rokovať premiér vlády alebo predseda parlamentu. „Roľník a vidiek je plachý. Aj srnka je plachá. Ale keď ju zaženieme do kúta a ohrozujeme jej život, tak aj plaché zviera sa dokáže brániť,“ upozornil predseda SPPK.

Minister pôdohospodárstva Zsolt Simon svoje vystúpenie orientoval viac na zdôrazňovanie minulosti a chýb predchádzajúceho manažmentu ministerstva. „Zložitej situácii, v ktorej sa dnes nachádzame, prispelo aj to, že v rokoch 1996 až 2000, keď sa dovozy z roka na rok zvyšovali o 15, 20 aj viac percent, sa na ministerstve nič nedialo. Zo Slovenska vycestovali do Číny, spravili protokol, vytvorili podmienky a možnosti dovozu mäsa, čím dostali hydinársky priemysel na pokraj existencie.“ Minister pripomenul, že začiatkom roku bol dovoz

čínskeho mäsa

pozastavený. „Existujú však špekulácie, ako tieto opatrenia obísť. Osobne dozerám na to a snažíme sa zamedziť tomu, aby sa obchádzali. Aby zákony a nariadenia platili pre každého rovnako.“ Podľa ministra ešte nikde na svete nebola vláda, ktorá by urobila reformu v prospech poľnohospodárov. Každý chcel zodrať z roľníka aj tú poslednú kožu. Preto apeloval na poľnohospodárov, aby dbali na efektívnosť. Zs. Simon vyslovil nádej, že v septembri by mohlo dôjsť k zrušeniu viazania rozpočtu ministerstva a nájdu sa i ďalšie zdroje. Za také považuje prípadnú pôžičku na intervenčný nákup niektorých agrokomodít. Minister trvá na tom, aby predseda vlády svoje vyhlásenie v Kodani nedopustiť horšie podmienky pre poľnohospodárov ako v ostatných krajinách V4, čo niekoľkokrát zopakoval, v dostatočnej miere naplnil.

Súčasné obdobie je v slovenskom poľnohospodárstve najťažšie od 50. rokov minulého storočia, a to tu bola aj vláda Klementa Gottwalda. Poľnohospodári nie sú pripravení na vstup do únie a hrozí im knokaut. Ostro vystúpili proti niektorým aspektom daňovej reformy a zdôraznili, že morálne kategórie, ktoré v tejto súvislosti používa na jej obhajobu ministerstvo financií, sú v daňových súvislostiach nenáležité. Upozornili aj na podpísané zmluvy na čerpanie z programu SAPARD, ktoré vraj nebudú v predpokladanom počte realizované pre nedostatok financií. Ďalší delegát vyslovil názor, že poľnohospodári doplácajú na chyby a neschopnosť politikov. Kritike sa nevyhol ani prezident SR, keď z pléna odznelo, že teraz síce agropodnikateľov podporil, ale prečo nepodpísal zákon o obchodných reťazcoch. „Asi by odpoveď nenašiel,“ prízvukoval autor týchto viet.

Vladimír Turanský