Stále rovnako

Peter Kasalovský

Vládna koalícia má síce v parlamente len minimálnu väčšinu, ale je stabilnou. Nie je vylúčené, že má jeden-dva opozičné mandáty na svojej strane. Ešte však nenastal čas, aby sa to potvrdilo. Zato opozícia je na tom skôr horšie ako lepšie v porovnaní s vlaňajším októbrom, a to najmä preto, že nemá ani jedného „zbeha“ alebo trebárs poslanca, ktorý by hlasoval omylom v jej prospech.

Podľa aktuálnych volebných preferencií je na čele rebríčka strana Smer, pričom jej odstup od ostatných strán a hnutí začína byť síce zaujímavý, ale stále nie natoľko, žeby sa mala znervózňovať vládna koalícia. Potvrdzuje sa, že nateraz nemá na to, aby bola aspoň lídrom opozície a vonkoncom sa nemôže spoliehať na masovú podporu verejnosti. Predovšetkým preto, že je iba „kritikom“.

Kritika zo strany Smer udierala v uplynulých dňoch do vicepremiéra P. Csákyho za nezvládnutie kampane k referendu o vstupe SR do EÚ. Akoby sa nemohla vyrovnať s tým, že napriek jej trápnostiam bude napokon hodnotená pozitívne, lebo plebiscit bude úspešný. Komu a čomu môže slúžiť trebárs vyhlásenie, že vláda zvažuje postup pre prípad, že by referendum bolo

Takej informácii predsa nemôže uveriť ani ten najtvrdší, avšak kultúrny patriot - oponent koaličnej vlády M. Dzurindu. Akoby jej šíriteľka netušila, že väčšina voličov je za integrovanú Európu. Je zrejmé, že so svojím sedliackym rozumom sa dopracovala k takému názoru, že o našej pozícii v nej sa bude rozhodovať, a predovšetkým vlastným aj vládnym pričinením, až po oficiálnom prijatí.

Niekoľko týždňov či dokonca dní pred referendom je takýto prístup niečo ako skrytá snaha o získanie budúceho volebného profitu v dôsledku neľahkosti adaptačného procesu a vôbec problémov z nedocenenia prípravy naň zo strany konkrétnych rezortov. Pripomínajúc si predvolebné bilbórdy s holými zadočkami, tak Smer dodnes dlhuje svoj recept, ako a čím ich zaodieť.

Prečo je strana Smer tam, kde je, to naznačuje jej čerstvá ponuka či dokonca výzva ľavicovej verejnosti na integráciu - zjednotenie sa. S ňou a v záujme „veľmi silnej ľavicovej alternatívy“, ktorej protivníkom bude súčasná pravicová vláda. Ako však má vnímať tento signál ľavicové spektrum (s výnimkou neoslovovaných až odmietaných komunistov), keď prichádza zo strany tzv. tretej cesty?!

Bez ohľadu na to, aký má kto názor na hospodársku politiku súčasnej vlády, tak upozorňovanie verejnosti, či skôr jej strašenie názorom, že naša sociálno-ekonomická štruktúra je typickou pre latinskoamerické krajiny, a takto dávať v našom podvedomí priestor dávnejším správam trebárs o argentínskom rozvrate, je laickým a svojím spôsobom lacným pokusom o získanie sympatií.

Inak to už nebude, ale sympatie voličov sa všade získavajú sprístupnením alternatívy. Nielen tvárí, ale čoraz častejšie aj programu. A nielen v bodoch, ale aj v detailoch, o ktorých je život smrteľníkov, ktorí predsa len raz za štyri roky majú šancu spôsobiť zmenu vládnej garnitúry. Z téz stavaných mimo reality, aj tej hospodárskej, a bez kontinuity akokoľvek problémovej sa nedá vyžiť.

Zo Smeru počuť, že výsledkom daňovej reformy bude: ...chudobní budú chudobnejší a bohatí bohatšími! Rovná daň má zalepiť oči tým s malými a priemernými príjmami, aby nevideli dôsledky dvadsaťpercentnej DPH, zvýšenia spotrebných daní a daní z majetku. Korektné by bolo, a pre všetkých voličov zaujímavé, keby inak sympatický líder ponúkol práve v tejto veci svoje riešenie.

Výsledok parlamentných volieb určil aj strane Smer jej miesto v domácej politike rovnako ako ostatným opozičným stranám. Je fakt, že spadol až v cieľovej rovinke na veľmi dlhej trati z takmer vládnej pozície do solitérovej v opozícii. Tak sme si dovolili pozrieť sa na to, ako si počína a či trénuje finiš. Vyzerá to tak, že síce vyhráva, ale nedokáže roztlieskať a nadchnúť divákov.

Pekných rečí už bolo dosť...

Peter Kasalovský