Reforma ignoruje ekológiu

Skúsenosti s daňovými zákonmi vyspelých krajín nás nezaujímajú?

Už bývalá ministerka financií Brigita Schmögnerová avizovala, že v rámci daňovej reformy sa zavedú aj tzv. ekologické dane. Hoci správu uvítali tí, ktorým je jasné, že podnikanie v oblasti ochrany životného prostredia treba podporiť formou ekonomických nástrojov, dlho sa veru na zavedenie účinného pravidla cukru a biča netešili. Návrh daňovej reformy predložený súčasným vedením rezortu financií žiadne úľavy na daniach nezavádza. Ba čo viac, ruší aj tie, ktoré dosiaľ boli v platnosti. Podarilo sa ich presadiť ešte pod vplyvom relatívne silného vplyvu zelených a ochranárov začiatkom deväťdesiatych rokov. Ich cieľom bola podpora výstavby malých vodných elektrární, rozvoja kogeneračných jednotiek a podobne. Pri zdeformovaných cenách energie uvedené nástroje aspoň čiastočne stimulovali záujemcov o využívanie obnoviteľných zdrojov energie. To však nie je všetko. Krok dozadu pri presadzovaní myšlienok trvalo udržateľného rozvoja do praxe predstavuje aj zavedenie jednotnej DPH. Iste, predstavitelia ministerstva financií svoj postoj obhajujú argumentmi o nevyhnutnosti naplniť štátnu pokladnicu. Tvrdia tiež, že údajné trendy v Európskej únii smerujú k jednotnej sadzbe DPH.

Hoci z dlhodobého hľadiska ide skutočne o jeden z cieľov v rámci EÚ, nemožno ho chápať dogmaticky. Zástupcovia Energetickej sekcie SOPK zdôrazňujú, že aj v súčasnosti viaceré krajiny EÚ majú pri obnoviteľných zdrojoch energie nulapercentnú DPH. A nič sa nedeje. Viaceré štáty EÚ podporujú výstavbu malých vodných elektrární a slnečných kolektorov dokonca aj inými formami. Stačí sa pozrieť do susedného Rakúska, aké kroky štát podnikol, aby napríklad dnes táto krajina patrila medzi svetovú špičku vo využívaní slnečných kolektorov. No na Slovensku chceme byť opäť raz pápežskejší ako pápež. Kým v susednej ČR stále platí pre slnečné kolektory 5-percentná DPH, vo Francúszku 5,5-percentná, vo Veľkej Británii tiež 5-percentná, na Slovensku je to už dnes štvornásobne viac. Odborníci však tvrdia, že takýmto spôsobom sa ťažko podarí naplniť príslušné smernice EÚ o zvyšovaní podielu obnoviteľných zdrojov na celkovej výrobe energie. Vzhľadom na uvedené fakty vyjadrilo MŽP SR k navrhovanej reforme celý rad výhrad. Navyše podľa ministra Lázslóa Miklósa tiež navrhujú, aby taký zásadný materiál, akým v každom prípade daňová reforma je, prešiel aj EIA (posudzovaním vplyvov činností na životné prostredie). Aj keď vládna garnitúra sľubovala, že proces EIA práve na dokumenty strategického významu využije, obáv, že stanovisko MŽP SR opäť (podobne ako viackrát v nedávnej minulosti) rezort financií zmetie zo stola, pribúda.

Zdena Rabayová