Už nebudeme ako v skleníku

Obchod i výroba sa musia dopredu pripraviť na veľký trh EÚ

Podnikanie a život v Európskej únii sa riadia stovkami smerníc a noriem, poznamenal nedávno na margo nášho očakávaného vstupu prezident Zväzu obchodu SR Pavol Konštiak s tým, že je potrebné ich poznať. Ten, kto sa v nich dokáže dobre orientovať, má konkurenčnú výhodu. Treba sa teda poriadne pripraviť a rovnako sa zamyslieť nad prínosmi a rizikami rozšíreného trhu. Aké sú teda pre našich výrobcov a obchodníkov riziká? Veď na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že ide najmä o prínos - rozšírené pole pôsobnosti, väčší priestor na uplatnenie vlastných výrobkov. Ako však uvádza Miroslav Adamiš, generálny riaditeľ sekcie európskej integrácie Ministerstva zahraničných vecí SR, naši podnikatelia budú musieť obstáť vo väčšej konkurencii zahraničných výrobcov, nemožno tiež vylúčiť dovoz menej kvalitných výrobkov k nám, treba rátať so zvýšenými nákladmi na trhovú kontrolu. Vyslovil tiež obavu z nízkej pripravenosti podnikovej sféry. EÚ predstavuje jednotný trh, ktorý uplatňuje proti tretím krajinám spoločnú politiku v oblasti antidumpingu a ochranných opatrení, ktoré dňom vstupu prevezme aj Slovensko. Preto sa očakáva, že tesne pred naším vstupom sa budú usilovať doviezť na naše územie z tretích krajín väčšie množstvo takého tovaru, na ktoré sa v EÚ vzťahujú antidumpingové opatrenia. Za jednu z výhod vstupu v tejto oblasti možno však podľa M. Adamiša označiť skončenie „skleníkových podmienok“, ktoré sú v neprospech spotrebiteľa. Odpadnú náklady na

colné kontroly,

k voľnému pohybu tovaru sa pripoja úspory súvisiace s používaním jednotných prepravných dokumentov EÚ, ktoré nahradia väčší počet dnes používaných dokumentov na tento účel. P. Konštiak považuje za nesmierne pozitívum „pre tých, čo sa neboja“, že sa našim obchodníkom otvorí trh so 400 až 500 miliónmi spotrebiteľov. „Treba si veriť, ale treba byť aj pripravený,“ zdôrazňuje. Aj preto sa zväz obchodu mieni zasadiť za to, aby obchodníci a majitelia reštaurácií mohli oficiálne v predstihu, skôr, ako sa staneme členmi Európskej menovej únie, prijímať vo svojich prevádzkach euro, aby tak vyšli v ústrety občanom Európy a zároveň prispeli k rozvoju nášho cestovného ruchu. „Pre obchodníka každá hranica znamená prekážku v toku tovaru,“ pripomína P. Konštiak. Podotýka tiež, že globalizácia v obchode zachytila slovenský trh, a preto si už domáci obchodníci

stihli zvyknúť

na silných konkurentov. Pravda, musia rátať s tým, že táto konkurencia ešte viac zosilnie, popri reťazcoch hypermarketov a supermarketov vstúpia na náš trh diskontné siete. Ľudia však majú obavy, že Európska únia bude pre nás drahá. Spotrebné dane na pivo, víno a cigarety, ktoré spôsobia zdraženie týchto tovarov, nám nediktuje únia. Európska komisia diktuje minimálnu úroveň spotrebných daní a každý zo štátov si ich upravuje podľa svojich potrieb. Napríklad v EÚ je minimálna sadzba na víno nulová, avšak u nás to má byť v budúcom roku 2500 Sk na 1 hl, teda 25 Sk na 1 l. Vyššiu daň na víno má v EÚ len Švédsko, Írsko, Veľká Británia, Fínsko a Dánsko. Malo by niečo aj zlacnieť? Mala by klesnúť predajná cena tých tovarov, ktoré budú zbavené cla, čo je na ich dovoz dnes uvalený. Novinkou bude dvojročná záručná lehota na všetky tovary, ktoré majú dlhší čas spotreby než 24 mesiacov, ale i to, že žiadne potraviny sa nebudú smieť predávať nebalené. Na to sa treba pripraviť. „Treba si uvedomiť, že bratislavský pekár bude môcť dovážať svoje pečivo do Hainburgu a opačne, je to teda veľká príležitosť najmä pre malých podnikateľov v pohraničí. Nielen pre obchodníkov, pre všetkých. Projekty si však musíme pripraviť skôr, ako sa dostaneme do Európskej únie,“ upozorňuje P. Konštiak. Zároveň očakáva viac pozornosti zo strany štátu pre firmy so slovenským kapitálom, rovnako malé, stredné a veľké, ktoré nie sú až tak pripravené na

otvorenie dverí

únie ako zahraničné firmy. „Chýbajú nám modelové štúdie, chceli by sme vedieť, ako to bude vyzerať 1. mája 2004 a ako 31. decembra 2004. Aké boli prvé týždne Rakúska, Španielska, Portugalska či Írska po vstupe?“ Negatíva, ktoré sa v súvislosti so vstupom do EÚ zvyknú spomínať, sú však podľa neho pozitívom oproti tomu, že by sme do EÚ nevstúpili. Sú to klasické negatíva väčšieho trhu, ktoré vplývajú na nepripravenú výrobu a nepripravený obchod. Tých dvanásť mesiacov, čo nám zostáva, treba preto čo najlepšie využiť a pripraviť sa.

Zuzana Krútka