Ako „lekár“ strojového zariadenia

Poruchová dovozná otočná hlava na buldozér, sám teraz vyrába nové

Emil Matušík z obce Drahovce v okrese Piešťany je dnes dôchodca, ale so silou a zanietením jemu vlastnému sa dodnes venuje súkromnému podnikaniu. „Je to môj koníček, nevedel by som sedieť doma so založenými rukami, okrem toho roboty je stále dosť,“ konštatuje. Celý život pôsobil vo funkcii mechanizátora na Štátnych majetkoch v Hlohovci, podnikať začal v roku 1996. Postavil pri rodinnom dome vlastnú dielňu, zamestnal dvoch pracovníkov a začal sa venovať tomu, čomu najviac rozumel, kde mal dostatok kontaktov na získanie zákaziek - zámočníctvu a kovoobrábaniu. Opäť vďaka kontaktom nakúpil z vlastných zdrojov potrebné staršie strojové zariadenie, celkové náklady pri vstupe do podnikateľskej sféry však nepresiahli náklad do pol milióna korún. Neľahké remeslo, náročné na

manuálnu zručnosť,

nápady a hlavne fyzickú kondíciu, prináša dodnes efekt v podobe systematicky prichádzajúcich objednávok od poľnohospodárov v oblasti živočíšnej výroby. A tak v dielni v Drahovciach vznikajú dopravníky, závesné vozíky, kovania na vlečné vozy, korby, náhradné súčiastky, skrátka všetko, čo sa pri chove dobytka používa, opotrebúva a časom i pokazí. V dielni dnes pracuje už aj vnuk, ktorý v súčasnosti končí strednú strojársku školu v Piešťanoch. Emila Matušíka veľmi teší, že mladého strojára práca v dielni baví a že časom celú prevádzku s dobrými referenciami odovzdá práve jemu, ako budúcemu následníkovi. „Už sa tej chvíle neviem dočkať. Nie že by ma práca nebavila, ale je čas odísť. Samozrejme, že ešte budem pracovať, pokiaľ budem vládať a pokiaľ mi bude zdravie slúžiť, ale treba si vychovávať mladú následnícku generáciu, aby energia a čas vložené do dielne boli maximálne užitočne zúročené. Myslím, že vo vnukovi budem mať šikovného pokračovateľa.“

A ako sa dostáva k novým zákazkám? Práve vďaka kontaktom z predchádzajúceho pôsobiska, ale aj dobrým referenciám tých, ktorí už dielňu a výrobky Emila Matušíka majú overené, svoje robí aj náhoda. „Nedávno som sa stretol s kamarátmi. Jeden z nich sa nám sťažoval, že im stále vykrádajú

poštové schránky,

býva v panelákovom dome. Vymyslel som prototyp, oni si ho schválili a dnes mám zákazky z domových správ od Bratislavy po Nové Mesto nad Váhom. Ich vzhľad a veľkosť prispôsobujem potrebám na danom mieste, poštári aj majitelia sú spokojní. Podľa požiadaviek môžeme schránky vybaviť aj jednotnými menovkami.“ Vďaka dobrému vybaveniu dielne, akými sú napríklad pásová píla, tabuľové nožnice, vŕtačky, lisy 40-, 20- a 15-tonové, je schopný robiť aj špeciálne objednávky. V súčasnosti napríklad vyrába ďalšiu otočnú hlavu na buldozér. Dováža sa z Nemecka a je nekvalitná, pretože sa trhá. Emil Matušík ich vyrobil už dvadsať kusov a sú neporovnateľne kvalitnejšie ako tie z dovozu. Podobne je to aj s ďalšími náhradnými segmentmi, ktoré sú schopní vyrábať aj na Slovensku. Pre maďarského zákazníka robil pletacie stroje na výrobu ohradového pletiva. Hutnícky materiál a plechy kupuje od slovenských výrobcov. Skúsený odborník má však

ťažké srdce

na situáciu vo sfére malého slovenského podnikania. „Ten, kto sa dá na túto dráhu, musí byť pripravený na veľa prekážok a musí mať dobré nervy. Je to skrátka ťažký život. Chýbajú nám peniaze, ktoré nám nik nepožičia, a tak sa pohybujeme len v tej úrovni, na akú máme reálne finančné zdroje. Našťastie nemám žiadne dlhy, všetko platím včas. Aj spolupracujem len s takými, ktorým dôverujem a ktorí veria mne. Je to však, ako sa hovorí, stále s odretými ušami, mňa ale toto remeslo veľmi baví, popri poľovníctve je to môj druhý koníček. Na ten prvý mi už ani veľa času neostáva. V tomto štáte si málokto uvedomuje, že keď nebudú fungovať tri základné priority, nebude následne fungovať ani to ostatné. Štát musí byť sebestačný v potravinárstve, fungovať musí školstvo, aby sme mali múdry národ a musí fungovať zdravotníctvo, aby sme mali zdravých ľudí. Dnes je však situácia presne opačná.“

Zora Petrášová