Na príjem sa treba dobre pripraviť

V rokoch 2004 až 2006 viac ako 70 % financií iba cez projekty

V rokoch 2004 až 2006 sa očakávajú celkové príspevky SR do Európskeho spoločenstva (ES) vo výške takmer 43 mld. Sk (bez príspevkov do Európskeho rozvojového fondu). V roku 2004 sa predpokladá výška odvodov do všeobecného rozpočtu ES (bez odvodov z produkcie cukru) vo výške 10,458 mld Sk, v roku 2005 - 15,911 mld. Sk a v nasledujúcom 16,331 mld. Sk. Odvody do všeobecného rozpočtu ES (okrem odvodov z produkcie cukru) predstavujú dodatočné zaťaženie štátneho rozpočtu, ktoré sa prejavuje znížením príjmov a zvýšením výdavkov rozpočtu. Rozhodujúca časť príspevkov SR do všeobecného rozpočtu ES sa bude realizovať prostredníctvom výdavkovej stránky rozpočtu.

Predvstupová pomoc sa uskutočňuje prostredníctvom fondov PHARE, ISPA a SAPARD. Povstupovými príjmami sú špeciálna kompenzácia, príjmy zo záručnej sekcie Európskeho poľnohospodárskeho záručného a usmerňovacieho fondu (EAGGF), príjmy zo štrukturálnych operácií, z vnútorných politík ES, Výskumného fondu pre uhlie a oceľ a z Finančného nástroja EEA.

Všetky nové programy budú pre pristupujúce krajiny otvorené automaticky od 1. januára 2004 s tým, že rozpočtové dôsledky budú aplikovateľné až po 1. máji 2004. To znamená, že všetko, čo sa týka účasti nového členského štátu v danom programe, môže byť pripravené do 1. mája 2004, ale platby sa budú realizovať až po dátume nadobudnutia účinnosti Prístupovej zmluvy.

tabuľka

Príjmy SR z Európskeho spoločenstva (predpoklad v mld. Sk)

2004 23,564

2005 31,515

2006 34,258

Spolu 89 337

Zdroj: MF SR

V rokoch 2004 až 2006 však viac ako 70 % príjmov z ES bude orientovaných projektovo. Reálne čerpanie zo záväzkov ES určených na finančné nástroje bude závisieť od pripravenosti administratívnych štruktúr, kvality predkladaných projektov, od ich realizácie, absorpčnej kapacity SR a od kapacity spolufinancovania z verejných a zo súkromných zdrojov.

tabuľka

Príspevky SR Európskemu spoločenstvu (mld. Sk)

Rok

2004 10,458

2005 15,911

2006 16,331

Spolu 42,700

Zdroj: MF SR

tabuľka

Odhad príjmov SR zo štrukturálnych operácií

(bežné ceny v mld. Sk)

Štrukturálne fondy Kohézny fond

Rok

2004 5,312 168

2005 9,629 1,913

2006 10,520 3,503

Spolu 25,461 5,584

Zdroj: MF SR

Reálne čerpanie zo štrukturálnych fondov bude závisieť od pripravenosti riadiacich a sprostredkovateľských orgánov, platobného orgánu, od kvality predkladaných projektov, ich realizácie, absorpčnej kapacity SR a od kapacity spolufinancovania z verejných a zo súkromných zdrojov.

V skrátenom programovacom období 2004 až 2006 bude SR čerpať finančné prostriedky v nasledujúcich oblastiach vnútorných politík ES:

- vnútorné opatrenia,

- budovanie inštitúcií,

- budovanie Schengenu a

- odstavenie bloku V-1 Atómovej elektrárne Jaslovské Bohunice (čerpanie až od roku 2005).

tabuľka:

Odhad príjmov SR z vnútorných politík ES (bežné ceny v mld. Sk)

Vnútorné opatrenia Budovanie inštitúcií Príprava Schengenu V-1

Rok

2004 0,900 0,216 0,742 1,427

2005 1,580 0,282 0,756 1,456

2006 2,172 0,280 0,772 2,883

Spolu 4,562 0,778 2,270 5,766

Zdroj: MF SR

Vnútorné opatrenia sú viacročné programy ES realizované cez projekty, ktoré sa delia na dve hlavné oblasti, a to výskum a rozvoj technológií a komunitárne programy. Konečnými prijímateľmi podpory môžu byť verejné inštitúcie a súkromné podniky, ktoré predkladajú návrhy projektov Európskej komisii na základe výzvy EK cez zodpovedné národné orgány. Na projektoch sa zúčastňujú právne subjekty z rôznych členských štátov. Po vybraní a schválení projektu Európskou komisiou sa podpíše zmluva medzi EK a každým účastníkom projektu. Účastníci projektu sú povinní určiť jedného koordinátora, ktorý dostane prostriedky priamo z Európskej komisie a distribuuje ich ostatným účastníkom projektu.

Výskum a rozvoj technológií sa realizuje cez rámcové programy. V rokoch 2002 až 2006 sa realizuje 6. rámcový program, ktorého cieľom je vytvorenie komplexného Európskeho výskumného priestoru. Dôraz sa kladie predovšetkým na zapojenie malých a stredných podnikov do výskumu a rozvoja technológií.

Podiel výskumu a rozvoja technológií na vnútorných opatreniach by mal predstavovať okolo 50 %. V roku 2004 sa predpokladá čerpanie finančných prostriedkov na výskum a rozvoj technológií vo výške 450 mil. Sk, v roku 2005 vo výške 790 mil. Sk a v roku 2006 vo výške 1,086 mld. Sk.

Výskumný fond pre uhlie a oceľ

predstavuje ďalší zdroj financovania z ES, prostredníctvom ktorého možno financovať výskum vzťahujúci sa na uhlie a na oceľ. Konečnými prijímateľmi podpory môžu byť podnikateľské subjekty, výskumné ústavy a fyzické osoby, ktoré predkladajú návrhy projektov Európskej komisii na základe výzvy EK.

Osobitné postavenie fondu a finančné rámce vrátane podielu jednotlivých členských krajín sa spresnia v priebehu roku 2004.

Finančný nástroj EEA

je financovaný z príspevku krajín EFTA - Nórsko, Island a Lichtenštajnsko za možnosť ich účasti na rozšírenom vnútornom trhu ES. Prijímateľmi podpory z tohto finančného nástroja budú od roku 2004 nové členské štáty, Grécko, Španielsko a Portugalsko. Ich podiely na finančných prostriedkoch nástroja EEA budú stanovené vo vzťahu k počtu obyvateľstva a úrovni ekonomického rozvoja. Vzhľadom na to, že v súčasnosti prebiehajú rokovania o príspevku Nórska, Islandu a Lichtenštajnska do finančného nástroja, nie je možné vyčísliť odhad príjmov SR z tohto finančného nástroja.

Konečnými prijímateľmi podpory môžu byť verejné inštitúcie a súkromné podniky. Spoluúčasť z finančného nástroja EEA nesmie presiahnuť 60 % nákladov projektu, v prípade projektov spolufinancovaných z národných verejných zdrojov 90 %. Oprávnenými oblasťami budú projekty v oblasti životného prostredia; zdravotníctva a starostlivosti o deti; dopravy; obnoviteľnej energie; vzdelávania a budovania inštitúcií.

Financovanie priamych platieb

V prípade priamych platieb môže SR využiť národnú vyrovnávaciu platbu na dosiahnutie úrovne 55/60/65 % priemeru ES v rokoch 2004, 2005 a 2006 (100 % sa má dosiahnuť v roku 2011). Táto vyrovnávacia platba môže byť čiastočne pokrytá presunom zdrojov z rozvoja vidieka (max. 20 % z ročného záväzku) a z výdavkov štátneho rozpočtu.

V roku 2004 navrhuje ministerstvo financií využiť národnú vyrovnávaciu platbu pre priame platby na úrovni 40 %, t. j. vo výške 5,424 mld. Sk, ktorá by mala byť čiastočne pokrytá presunom zdrojov z ročného záväzku pre rozvoj vidieka vrátane príslušného spolufinancovania zo štátneho rozpočtu vo výške 20 % - 1,257 mld. Sk a doplatkom z výdavkov štátneho rozpočtu vo výške 4,167 mld. Sk.

V roku 2005 navrhuje možnosť využiť národnú vyrovnávaciu platbu pre priame platby na úrovni 45 %, t. j. vo výške 6,102 mld. Sk a v nasledujúcom 50 %, t. j. vo výške 6,780 mld. Sk. Napriek tomu, že záväzky zo všeobecného rozpočtu ES pre priame platby predstavujú v roku 2004 sumu 3,394 mld. Sk, Slovensko nebude čerpať finančné prostriedky z týchto záväzkov v roku 2004 vzhľadom na to, že sa čerpajú s ročným posunom. Dotácie z ES budú poskytované na úrovni 25/30/35 % priemeru EÚ v rokoch 2004, 2005 a 2006 s ročným oneskorením ich vyplácania.

Čistá finančná pozícia SR vo vzťahu k ES (príjmy SR z ES - príspevky SR) v roku 2004 sa odhaduje na úrovni 13,106 mld. Sk. V roku 2005 odhad predstavuje 15,604 mld. Sk o rok neskôr 17,800 mld. Sk. Celková čistá finančná pozícia SR vo vzťahu k ES v rokoch 2004 až 2006 sa odhaduje na úrovni 46,510 mld. Sk.

Vzhľadom na to, že Slovensko nedisponuje skúsenosťami pri využívaní príjmov z povstupových zdrojov ES (príjmy zo záručnej sekcie Európskeho poľnohospodárskeho záručného a usmerňovacieho fondu, špeciálna kompenzácia, príjmy zo štrukturálnych operácií, z vnútorných politík ES, Výskumného fondu pre uhlie a oceľ a z Finančného nástroja EEA), na odhad čerpania finančných prostriedkov z ročných záväzkov bola použitá metodológia Európskej komisie.

(tu)