Problémových otázok je dosť

(Dokončenie z 28. 4.)

U zamestnancov s minimálnou mzdou predstavuje 18 % denného vymeriavacieho základu sumu 33 Sk, ktorá nepokryje ani náklady spojené s návštevou lekára (20 Sk) a vyhotovením lekárskeho predpisu (20

Sk).

Takýto návrh je v rozpore s konštatovaním (uvedeným v dôvodovej správe), že nemocenské poistenie prestáva plniť svoju funkciu, čo je jedným z dôvodov na jeho reformu a neprispeje tak k riešeniu tej skutočnosti, že aj naďalej celá skupina osôb z dôvodu ekonomického poklesu príjmov v čase choroby bude čerpať dovolenku na zotavenie, prípadne chodiť do práce so všetkými z toho vyplývajúcimi dôsledkami.

* Nedostatočná úprava súvisiaca so zavedením výplaty nemocenského Sociálnou poisťovňou od 11. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti

V súčasnom období problematiku uznávania dočasnej pracovnej neschopnosti a predkladania tlačív na uplatnenie nároku upravuje zákon o Liečebnom poriadku. Táto úprava však nezohľadňuje zmeny vyplývajúce z návrhu zákona o sociálnom poistení a z návrhu zákona o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti.

* Nedostatočná úprava právomocí posudkového lekára Sociálnej poisťovne

Z dôvodu efektívneho vynakladania prostriedkov nemocenského poistenia je nevyhnutné, aby Sociálna poisťovňa mala kompetenciu rozhodnúť o skončení dočasnej pracovnej neschopnosti, ak posudkový lekár zistí, že zdravotný stav poistenca nevyžaduje uznanie alebo ďalšie trvanie dočasnej pracovnej neschopnosti, a o skončení dočasnej pracovnej neschopnosti nerozhodne ošetrujúci lekár.

* Spôsob výpočtu dôchodkov

Spôsob výpočtu dôchodkov je ustanovený tak, že nezabezpečuje nízkopríjmovému poistencovi ani pri získaní maximálnej doby dôchodkového poistenia dôchodok aspoň vo výške životného minima, v dôsledku čoho bude musieť byť takýto občan zabezpečovaný systémom sociálnej pomoci (príloha č. 4).

* Stanovenie podmienok nároku na predčasný starobný dôchodok

Poistenec získa nárok na predčasný dôchodok, ak splní podmienku získania aspoň 10 rokov dôchodkového poistenia a podmienku, že výška starobného dôchodku bude vyššia ako 1,2-násobok životného minima. Takto stanovenú podmienku však nebude spĺňať ani ten poistenec, ktorý celých 10 rokov bude platiť poistné z maximálneho vymeriavacieho základu. Nárok na predčasný starobný dôchodok môže vzniknúť poistencovi najskôr po získaní 19 rokov dôchodkového poistenia, platení poistného z maximálneho vymeriavacieho základu a maximálne jeden rok pred dovŕšením dôchodkového veku (príloha č. 4).

* Administratívna náročnosť posudzovania nároku na predčasný starobný dôchodok

Na základe stanovených podmienok poistenec bude môcť požiadať o predčasný starobný dôchodok viac ráz (vždy, keď získa ďalšiu dobu dôchodkového poistenia alebo keď sa mu skráti obdobie do dosiahnutia dôchodkového veku a bude sa domnievať, že už bude táto podmienka splnená). Uvedené bude znamenať zvýšenú administratívnu náročnosť výkonu dôchodkového poistenia a nárast objemu práce, ako aj správnych nákladov v súvislosti s vydávaním rozhodnutí o nároku.

* Nadstavbový charakter úrazového poistenia

Hoci úrazové poistenie je konštruované ako poistenie zamestnávateľa pre prípad jeho zodpovednosti za pracovný úraz a chorobu z povolania (poistné platí len zamestnávateľ), poistenec pri vzniku pracovného úrazu a choroby z povolania bude zabezpečovaný aj dávkami zo systému nemocenského poistenia a dôchodkového poistenia, teda zo systémov, na financovaní ktorých sa spolupodieľa.

* Zvýšenie odvodového zaťaženia zamestnanca

Napriek proklamovaným snahám o zníženie odvodového zaťaženia, predložený návrh zákona zvyšuje odvodové zaťaženie zamestnanca, a to zo súčasných 6,4 % (sadzba poistného na dôchodkové zabezpečenie) na 7 % (4 % na starobné poistenie a 3 % na invalidné poistenie).

* Neodôvodnenosť diferencovaného maximálneho vymeriavacieho základu pre platenie poistného na nemocenské poistenie a poistenie v nezamestnanosti a vymeriavacieho základu pre platenie poistného na dôchodkové poistenie

Podľa predloženého návrhu maximálny vymeriavací základ pre platenie poistného na nemocenské poistenie a poistenie v nezamestnanosti predstavuje 1,5-násobok priemernej mzdy a na dôchodkové poistenie trojnásobok priemernej mzdy. Táto diferenciácia nie je ničím odôvodnená.

Navyše, stanovenie maximálneho vymeriavacieho základu ako násobku priemernej mzdy za predchádzajúci rok, čiže dva roky, nezohľadňuje aktuálny mzdový nárast.

* Nakladanie s pohľadávkami Sociálnej poisťovne

Predložený návrh zákona preberá v zásade doterajší rozsah kompetencií Sociálnej poisťovne pri činnostiach súvisiacich s výberom poistného a vymáhaním pohľadávok.

Vzhľadom na podstatne širší rozsah právomocí daňových úradov, ktoré majú pri výbere daní a vymáhaní daňových nedoplatkov, je odôvodnené, aby tieto orgány zabezpečovali aj výber poistného a vymáhanie pohľadávok sociálneho poistenia. Navyše, takéto riešenie zabezpečí aj prehľadnosť vo všetkých finančných tokoch, ktoré majú vplyv na výšku verejných financií. V tejto súvislosti opätovne predkladáme legislatívny návrh (príloha č. 5).

V opačnom prípade je nevyhnutné:

- rozšíriť kompetencie Sociálnej poisťovne minimálne v rozsahu kompetencií daňových úradov alebo

- umožniť správu pohľadávok Sociálnej poisťovne treťou osobou, prípadne zo zákona previesť pohľadávky na špecializovanú agentúru.

* Spôsob platenia poistného

Právna úprava platenia poistného vytvára priestor na obchádzanie neplnenia odvodových povinností zo všetkých príjmov, ktoré sú vyplácané zamestnancovi zamestnávateľom (napríklad koncoročné vyplácanie odmien).

Uvedený problém sa dá odstrániť zavedením preddavkového platenia poistného a jeho následným zúčtovaním.

* Získavanie údajov potrebných pre výkon sociálneho poistenia

Navrhnutá právna úprava ukladá plnenie oznamovacích povinností predovšetkým poistencom. Prenesením tejto povinnosti na príslušné autority, ktoré evidujú udalosti relevantné pre výkon sociálneho poistenia sa spoľahlivejším spôsobom zabezpečí získanie potrebných údajov (napr. povinnosť matrík oznamovať narodenie dieťaťa, povinnosť vojenských správ oznamovať nástup na výkon vojenskej služby a pod.).

Sústreďovanie takýchto údajov by mohlo byť základom pre vytvorenie centrálneho registra právnických a fyzických osôb, ktorý by spravovala Sociálna poisťovňa a ktorý by slúžil aj pre potreby orgánov štátnej správy, orgánov verejnej správy, aj pre ďalšie právnické a fyzické osoby. Návrh legislatívnej úpravy je uvedený v prílohe č. 6.

* Riadenie Sociálnej poisťovne

Doterajšie riadenie Sociálnej poisťovne samosprávnym orgánom a riaditeľom Sociálnej poisťovne sa navrhuje nahradiť radou riaditeľov. Keďže do pôsobnosti tohto kolektívneho orgánu sú zverené tak terajšie právomoci samosprávneho orgánu, ako aj štatutárneho orgánu, nie je zrejmý charakter tohto novonavrhnutého spôsobu riadenia inštitúcie. Pochybnosti o právnom postavení tohto orgánu vyplývajú aj z toho, že z navrhnutej právnej úpravy nie je zrejmé:

- do pôsobnosti akého orgánu patrí kreovanie rady riaditeľov (§ 117 ods. 4 - vymenúva a odvoláva vláda Slovenskej republiky, § 117 ods. 10 - vzdanie sa funkcie sa doručuje NR SR)

- či členovia rady sú zamestnancami Sociálnej poisťovne alebo nie (§ 117 ods. 4 rada zasadá najmenej raz za mesiac)

- spôsob rozhodovania rady (§ 117 ods. 3 - na platnosť právnych úkonov v mene Sociálnej poisťovne sa vyžadujú podpisy najmenej dvoch členov rady riaditeľov, § 117 ods.? - na prijatie rozhodnutia je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých členov rady - 3).

* Nedostatočný právny priestor pre potreby a možnosti elektronickej komunikácie, získavania údajov, právomocí Sociálnej poisťovne voči klientom pri určovaní podmienok a spôsobu dátovej komunikácie potrebnej pre výkon sociálneho poistenia

Všetky vyššie uvedené pripomienky považuje Sociálna poisťovňa za zásadné.

(Publikovaný materiál je časťou oficiálneho stanoviska Sociálnej poisťovne 24. apríla 2003)