Nevyhýbať sa zaplateniu dane

Píšte na adresu redakcie, faxujte na číslo 02/6381 0413 alebo mailujte do schránky: nazory@hd-dennik.sk

Vznikla mi daňová povinnosť podľa zákona o daniach z dedičstva, z darovania a z prevodu nehnuteľností, ale zámerne si nechcem z určitých osobných dôvodov splniť povinnosť vyplývajúcu v podaní daňového priznania. Môže sa daňový úrad dozvedieť o vzniku mojej daňovej povinnosti, ak osobne nepodám daňové priznanie?

- V prípade, ak vám vznikla daňová povinnosť, podľa ustanovenia § 19 zákona č. 318/1992 Zb. o dani z dedičstva, dani z darovania a dani z prevodu a prechodu nehnuteľností v znení neskorších predpisov, ste ako daňovník podľa ustanovenia § 20 ods. 1 citovaného zákona povinný do 90 dní odo dňa vzniku daňovej povinnosti podať daňové priznanie na príslušnom daňovom úrade. Ak si túto povinnosť nesplníte, teda keď nepodáte daňové priznanie v uvedenej zákonnej lehote alebo toto daňové priznanie nepodáte vôbec, môže vám príslušný daňový úrad uložiť ako daňovníkovi, fyzickej osobe dane z dedičstva, dane z darovania a dane z prevodu a prechodu nehnuteľností podľa ustanovenia § 20 ods. 4 citovaného zákona pokutu najviac 500 Sk.

Vaša otázka však znela, či sa môže daňový úrad dozvedieť o tom, že vám vznikla daňová povinnosť. Odpovedám áno, pretože podľa ustanovenia § 26 ods. 1, 2 zákona č. 318/1992 Zb. o dani z dedičstva, dani z darovania a dani z prevodu a prechodu nehnuteľností v znení neskorších predpisov súd alebo notár, ktorý prejednal dedičstvo alebo orgán, ktorý zapísal nehnuteľnosť do katastra nehnuteľností, zašle jedno vyhotovenie rozhodnutia alebo zápisu príslušnému daňovému úradu vrátane súpisu a ocenenia nadobúdaného majetku v lehote do 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia alebo odo dňa zápisu.

To znamená, že ak by ste skutočne nepodali daňové priznanie, či už zámerne alebo z nedbanlivosti, príslušný daňový úrad by sa o vzniku vašej daňovej povinnosti dozvedel od iného orgánu, ktorý by v danej veci rozhodoval. Avšak iný prípad by vznikol v situáciách, keď by išlo o vznik daňovej povinnosti podľa ustanovenia § 19 ods. 2 písm. a) a b) zákona č. 318/1992 Zb. o dani z dedičstva, dani z darovania a dani z prevodu a prechodu nehnuteľností v znení neskorších predpisov. Podľa týchto písmen daňová povinnosť vzniká pri dani z darovania dňom platnosti písomnej darovacej zmluvy s výnimkou darovania nehnuteľností, alebo dňom prevzatia daru, ak ide o darovanie hnuteľnej veci bez písomnej darovacej zmluvy. Pre daňový úrad by bolo veľmi problematické zistiť vznik daňovej povinnosti pre veci hnuteľné, pretože pri podpise darovacej zmluvy by nerozhodoval žiadny orgán, ktorý by zaslal rozhodnutie alebo zápis daňovému úradu.

Ktorý daňový úrad je miestne príslušný v prípadoch zdedenia nehnuteľnosti, ak poručiteľ mal viacero trvalých bydlísk ?

- Z obsahu otázky nie jasné, ako ste to mysleli, že poručiteľ mal viacero trvalých bydlísk. Žiadny občan žijúci na území Slovenskej republiky nemôže mať viacero trvalých bydlísk naraz. Ale problematiku evidencie a nadobúdania trvalého bydliska upravujú osobitné právne predpisy, ku ktorým sa nebudem vyjadrovať. Odpoviem na konkrétnu otázku vo veci miestnej príslušnosti daňového úradu pri dani z dedičstva nehnuteľností. V ustanovení § 21 ods. 2 zákona č.318/1992 Zb. o dani z dedičstva, dani z darovania a dani z prevodu a prechodu nehnuteľností v znení neskorších predpisov je pri dani z dedičstva miestne príslušný daňový úrad, v obvode ktorého mal naposledy poručiteľ trvalý pobyt. Ak poručiteľ nemal v čase smrti trvalý pobyt na území SR, je miestne príslušný daňový úrad, v obvode ktorého sa majetok (hnuteľný aj nehnuteľný) poručiteľa nachádza. Aj keď mal poručiteľ viacero trvalých bydlísk počas trvania svojho života, pre daňové účely dane z dedičstva sa berie do úvahy jeho posledný trvalý pobyt. To znamená trvalý pobyt v čase smrti vášho poručiteľa.

V tomto roku som zistil, že som zaplatil daň z prevodu nehnuteľností, ktorú som nebol povinný koncom roka 2002 zaplatiť. Vráti mi túto nesprávne zaplatenú daň daňový úrad, ak ho o to písomne požiadam?

- Podľa platného ustanovenia § 24 ods. 1 zákona č. 318/1992 Zb. o dani z dedičstva, dani z darovania a dani z prevodu a prechodu nehnuteľností v znení neskorších predpisov, daňový úrad vráti daň z prevodu a prechodu nehnuteľností, ak ju zaplatil ten, kto na to nebol povinný. Z dikcie tohto ustanovenia by vám príslušný správca dane mal zaplatenú daň z prevodu a prechodu nehnuteľností vrátiť. Daňový úrad vydá o vrátení dane z prevodu a prechodu nehnuteľností rozhodnutie, proti ktorému sa nemožno odvolať. Potom a to následne daňový úrad vráti daň z prevodu a prechodu nehnuteľností do 30 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o vrátení dane. Preto nemusíte písomne žiadať o vrátenie tejto dane. Podľa skúseností by som však odporučil, aby ste na túto skutočnosť príslušný daňový úrad upozornil.

Bol daňový úrad oprávnený začať daňovú exekúciu, ak na štátny podnik bol vyhlásený konkurz a platobné výmery na daň z prevodu a prechodu nehnuteľností naďalej zasielal na štátny podnik v konkurze a nie príslušnému správcovi konkurznej podstaty?

- Podľa ustanovenia § 14 ods. 1 písm. d) zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov sa daňové konanie vyhlásením konkurzu prerušuje. Preto nie je možné, aby príslušný daňový úrad vyrubil daň z prevodu a prechodu nehnuteľností v čase, keď bol štátny podnik v konkurze. Z uvedeného vyplýva, že ak neboli splnené podmienky riadneho doručenia platobného výmeru, predmetná daň sa nemôže stať splatnou, a preto nie je možné ani uplatniť právny inštitút exekúcie na zabezpečenie fiktívneho daňového nedoplatku na dani z prevodu a prechodu nehnuteľností. Mám taký právny názor, že daňový úrad nepostupoval podľa platných právnych predpisov a daňový exekútor nebol oprávnený začať daňové exekučné konanie.

JUDr. Otto Nedveď