Stavebníctvu nehrozí krach

Doprastav deväť rokov úspešne pôsobí ako súkromná akciová spoločnosť. Dôležitou súčasťou rozvoja v uplynulých rokoch bol sústavný rast objednávok, zisku, rast produktivity práce i priemerného zárobku. V poslednom období sa Doprastav dokázal úspešne zapojiť aj do nových sfér podnikania. Správnym krokom sa napríklad ukázala investícia, ktorá viedla k výstavbe železničných koridorov a obchodných reťazcov. Pozitívne pôsobí aj synergický efekt vyplývajúci z majetkového prepojenia spoločnosti Doprastav s pražskou spoločnosťou Metrostav do nadnárodnej skupiny DDM Group. V týchto dňoch sme hovorili s predsedom predstavenstva spoločnosti Doprastav Ing. Ivanom Šestákom.

Viacerí odborníci tvrdia že slovenské stavebníctvo je stále v hlbokom útlme, dokonca niektorí používajú zvrat - na pokraji krachu.

- Celkom nesúhlasím s tvrdením, že stavebníctvo na Slovensku je na pokraji krachu. Ročná stavebná produkcia, aj keď to nie je veľa, sa stále pohybuje medzi 70 - 80 mld. Sk. Do popredia však kardinálne vystúpila otázka, ktorá stavebná spoločnosť čo vie realizovať a hlavne s akou rentabilitou to dokáže. Čo sa týka Doprastavu, my sme po privatizácii, ktorá sa uskutočnila v roku 1995, stavili na dlhodobú stratégiu a neočakávali sme urýchlene nejaké veľké zisky. Samozrejme, stavili sme na

zbavenie sa dlhov,

ktoré sme po privatizácii mali vo výške približne 700 miliónov Sk. Zamerali sme sa na obnovu spoločnosti, na prebudovanie a zmodernizovanie strojového parku a technológií. Snažili sme sa zákazky realizovať čo najefektívnejšie a iba s takým počtom pracovníkov, ktorý sme boli schopní uživiť.

Spomínali ste stratégiu spoločnosti. Akú filozofiu ste v tejto súvislosti vyznávali, pretože niektorým spoločnostiam akoby chýbala.

- Naša filozofia sa nezameriava na mesiace či rok, ale je dlhodobá. Nie sme firmou na jedno volebné obdobie. Sme firmou, ktorá chce svojich zamestnancov slušne živiť pri akomkoľvek politickom vládnom zoskupení. Treba akceptovať veci, ktoré vlády robia v prospech stavebníctva. Také konanie podporujeme všetkými možnými prostriedkami. Otázka úplatkov alebo podplácania je cestou, ktorá skôr či neskôr vedie k zániku stavebných firiem, pretože sľubovať a vynášať peniaze z firmy znamená jej nutný krach.

Nedávno ste uzavreli zmluvu so Slovenskou správou ciest na pevnú sumu za realizáciu jedného diaľničného úseku.

- Samozrejme, treba si povedať, čo je pevná cena. V prípade tejto stavby nie sú ceny valorizované, čiže všetky riziká, ktorá vyplývajú zo zmien cien, zmeny kurzu oproti euro a podobne, musíme znášať my. Pokiaľ by došlo k určitým zmenám, tak, samozrejme, musí investor s nami rokovať aj o cenovej otázke. Ale jednotkové ceny sú jednoznačne platné. Je to síce náročná vec, ale sprehľadňuje výstavbu a zabraňuje rôznym dohadom o zvyšovaní cien.

Venujete sa aj výstavbe diaľnic. Avšak na ich výstavbu sa v posledných rokoch dostávalo pomerne málo finančných prostriedkov.

- Samozrejme, nie je zanedbateľný celkový objem financií na výstavbu diaľnic. Myslím si, že pre Slovensko a na dosiahnutie toho, aby kvalitná infraštruktúra otvorila priestor pre investorov na celom Slovensku, je potrebných až 15 miliárd korún ročne. Myslím si, že je to dokonca nutné a pri vhodnom využití fondov EÚ, využitia výhodných pôžičiek Európskej investičnej banky nepochybujem, že je to pre štát aj reálne a únosné číslo.

V poslednom období sa u nás spolitizovala aj výstavba diaľnic. Určitá časť politikov a iných odborníkov preferuje pred oficiálne schváleným severným, tzv. južný ťah. Aký je váš názor?

- Laická verejnosť môže mať dojem o nejakom boji severného a južného ťahu, ja to nazvem považského a pohronského variantu. Tak však

otázka nestojí,

pričom je, samozrejme, zaujímavé, aby sa budovalo spojenie oboma smermi. Treba si uvedomiť, že prepojenie Bratislava - Košice nie je otázkou najkratšej priamky, ale je to otázka spojenia priemyselných centier a regiónov. Môj názor je jednoznačný, Slovensko potrebuje aj severný, aj pohronský variant a je veľmi dobré, že obidve spojenia sa aj budujú. Treba povedať, že tento rok sa otvorí takmer 15 km diaľnice od Hronského Beňadiku cez Novú Baňu po Rudno. Mal by sa začať stavať ďalší úsek, ktorý spojí Rudno so Žarnovicou, a potom nám zostáva prakticky len úsek medzi Žarnovicou a Žiarom nad Hronom. Zo Žiaru je už diaľnica hotová až do Banskej Bystrice. Tak isto sa buduje obchvat okolo Budče, kúsok rýchlostnej komunikácie, ktorý ešte chýbala medzi obchvatom Zvolena či Kováčovou. Okrem toho si treba jasne uvedomiť, že na Slovensku si musíme ctiť a plniť aj medzinárodné dohovory. V tomto prípade hovoria, že treba prioritne stavať piaty koridor, ktorý by mal spájať sever a juh Európy. Preto je jednoznačne nutné diaľničné spojenie Bratislavy so Žilinou a prepojenie ďalej až na poľské hranice.

Ako komentujete skutočnosť, že niektoré medzinárodné súťaže o výstavbu napríklad diaľnic majú už vopred určeného víťaza? Napríklad diaľničný úsek pri Lamači, pri ktorom zohráva rozhodujúcu úlohu zahraničný úver?

- Musím povedať, že z môjho hľadiska sú takéto súťaže nešťastné.

Doprastav sa razantne angažuje aj v zahraničí.

- Snažíme sa presadzovať najmä na území Českej republiky. Momentálne však rokujeme aj o možnosti výstavby bytov v Srbsku. Chceme tam získať pozemky, postaviť a nadväzne odpredať byty. Samozrejme, chceme to robiť v spolupráci s domácou firmou. Máme aj určité kontakty na Turecko, ktoré sme momentálne utlmili vzhľadom na situáciu, ktorá je okolo Iraku. Rokujeme aj o ďalších možných projektoch v zahraničí. Ale vzhľadom na to, že ešte pred rokom 1989 sme mali dosť

tvrdé ponaučenia

z práce hlavne v arabskom svete, tak sme v tomto smere dosť opatrní. Pri zahraničnej zákazke rozhoduje najmä spôsob financovania, či je vôbec možné získať platbu za stavbu.

Doprastav dokázal v určitom období majetkovo vstúpiť aj na český stavebný trh. Zrejme ste to neoľutovali.

- Bol to šťastný ťah. Každý mal šancu, pretože v Česku bola vtedy situácia, keď fondy, ktoré patrili bankám, museli do konca roku 2000 predať svoje podiely v obchodných spoločnostiach. Bola vypísaná súťaž aj na odpredaj asi 63-percentného balíka akcií Metrostavu. My sme s Metrostavom spolupracovali už niekoľko rokov predtým. Vytvorili sme v Česku Doprastav Bohemia, Metrostav vytvoril na Slovensku Metrostav Slovakia a naše vzťahy boli veľmi dobré. V privatizačnej súťaži, ktorá bola veľmi korektná, sme uspeli, lebo sme ponúkli najvyššiu cenu. Dnes po 2,5 roku môžeme povedať, že sme dokázali uspieť aj na českom stavebnom trhu. Výkony Metrostavu sa zvýšili z vtedajších 7,5 miliardy na terajších 12,1 miliardy CZK a adekvátne k tomu vzrástol aj zisk. Pomohli sme Metrostavu vstúpiť do oblastí, ktoré pre nich boli tabu, napríklad diaľnice a naopak na základe referencií Metrostavu sme my vstúpili do výstavby tunelov, obchodných reťazcov a pozemného staviteľstva. Filozofia, s ktorou sme išli do celej tejto investície, sa ukázala ako správna. Dnes možno povedať, že združenie Doprastav, Metrostav v rámci DDN Group je po spoločnosti Skanska druhým najväčším stavebným združením na území bývalého Československa.

Ako hodnotíte ekonomické výsledky?

- Mám výsledky za prvé tri mesiace. Výkonovo sa pohybujeme približne na úrovni roku 2002. Treba však zdôrazniť, že v roku 2002 bola mierna zima, teraz bola pomerne tvrdá a dlhá zima, takže výsledky považujem za uspokojujúce.

Nedávno ste si pripomenuli 50. výročie vzniku Doprastavu. Ako sa pozeráte na budúcnosť spoločnosti v nasledujúcich rokoch?

- Treba si uvedomiť, že za rok by sme mali byť v EÚ a naše hranice sa oveľa viac otvoria pre širokú konkurenciu. Na západoeurópskych trhoch je dnes

určitá stagnácia,

čo sa výrazne prejavuje v oblasti stavebných prác. Takže v súčasnosti sa pohľady veľkých stavebných západných firiem zaostrujú aj na Slovensko, najmä na budovanie diaľnic a vôbec infraštruktúry, ktorá by mala byť podporovaná aj zo zdrojov z EÚ. Preto očakávame tvrdý konkurenčný boj, pričom dúfam, že v podmienkach EÚ bude korektný. Verím, že aj v konkurenčne tvrdších podmienkach sa budeme vedieť presadiť. Máme vysokokvalifikovaný kolektív, modernú techniku a veľké skúsenosti. Nepochybujem, že pri dobre určenej stratégii rozvoja spoločnosti a dobrej manažérskej práci budeme schopní stavať diela v špičkovej kvalite. Ak k tomu pripojíme aj potrebnú efektívnosť, tak sa s menom našej spoločnosti Doprastav budete stretávať nepochybne aj naďalej.

Jozef Kunik