Remeslá už bez zlatého dna

DPH nezohľadňuje potreby malého a stredného podnikania

Navrhovaná zjednotená sadzba dane z pridanej hodnoty, ktorá by mala byť od budúceho roka až 20 percent, patrí medzi nástroje, ktoré „určite nezohľadňujú potreby malého a stredného podnikateľa. DPH by sa mala diferencovať aj podľa toho, ako sú niektoré regióny zaťažené alebo zvýhodnené. Bratislavský región ani nemôže prijímať podporu Európskej únie, pretože hrubý domáci produkt je tam na úrovni priemeru krajín únie,“ povedal nám viceprezident Slovenského živnostenského zväzu (SŽZ) a cechmajster Cechu vykurovania a tepelnej techniky Ing. Miroslav Fuksa. „Slovensko sa však nekončí za Zlatými pieskami. Z tohto hľadiska uvedený zámer nie je šťastným riešením. Od nasledujúceho roka budú fuškári zvýhodnení, lebo nemusia robiť odvody za zamestnancov. Opäť by sme sa dostali do znevýhodnenej pozície voči tým, ktorí nie sú evidovaní, nezvyšujú si vzdelávanie a neodvádzajú štátu to, čo sa patrí. Je nemysliteľné, aby alternatívne zdroje energie, keď celá Európska únia dbá na ochranu životného prostredia, boli zaradené do 20-percentnej DPH. Veď ceny týchto výrobkov sú už teraz také vysoké, že nikto ich nebude inštalovať.“ Pretože na sobotňajšom sneme SŽZ minister financií Ivan Mikloš vylúčil akékoľvek výnimky z jednotnej DPH, a ak by mala byť, tak podľa neho len skutočne nejaká opodstatnená, zaujímalo nás, ako viceprezident SŽZ posudzuje zvýšenie DPH. Lebo aj v štátoch únie má táto daň prevažne rozličnú úroveň. „Ak hovorím za komodity, ktoré uplatňuje Cech vykurovacej a tepelnej techniky, tak určite by

zníženú sadzbu

mali mať všetky alternatívne energetické zdroje. Napríklad zariadenia využívajúce geotermálnu, slnečnú, veternú energiu a niektoré ďalšie. Ak to nebude nulová sadzba DPH, prípadne nebudú tieto zariadenia dotované štátom, tak na trhu sa uplatnia.“ V tejto súvislosti M. Fuksa spomenul príklad spred niekoľkých rokov, keď sadzba DPH bola nižšia ako teraz a mali možnosť zúčastniť sa na projekte v spolupráci s Nemeckom a podporovanom Európskou úniou. „Podmienkou však bolo získať na Slovensku desať záujemcov, ktorí by využívali alternatívne zdroje energie. Neboli sme však schopní ich zohnať, lebo už vtedy bola cena výrobkov taká vysoká, že do projektu nikto nešiel. Dnes si neviem predstaviť, ako by sme mohli takúto techniku propagovať, lebo keďže je už teraz zaťažená sadzbou 20 %, nemá význam o tom hovoriť. Už pri zaťažení desiatimi percentami DPH bola návratnosť týchto zariadení na hranici životnosti. Dnes je to za touto hranicou. Každý rozumný hospodár dnes o takéto zariadenie nemá záujem. Povie nie, radšej zaťaží životné prostredie iným energetickým zdrojom, lebo

potrebuje prežiť

bez ohľadu na nasledujúce generácie. Ak sa Slovensko hlási k zásadám podpísaným v Riu de Janeiro a ďalším, súvisiacich s ochranou životného prostredia, tak využívanie alternatívnych zdrojov energie by malo byť jednou z našich priorít,“ hovorí M. Fuksa. Cech vykurovania a tepelnej techniky bol spoluorganizátorom konferencie Východ, na ktorej sa zúčastnili obdobné cechy krajín V4 ako ten náš. Na podujatí odznela požiadavka voči vládam, aby podporili rozvoj inštalatérskych remesiel. Nemysleli sa tým len inštalatéri ako takí, ale aj ďalšie remeslá. „Ak politické strany dostávajú príspevky od štátu, prečo nemôžu dostať prostriedky aj profesijné zväzy, zaoberajúce sa výchovou odborníkov a prípravou remeselníkov, aby svoju prácu mohli viac profesionalizovať?” pýta sa viceprezident SŽZ. Na otázku, čo sa dá ešte urobiť pre aspoň čiastočné povznesenie remesiel, ktoré na Slovensku v posledných rokoch mimoriadne upadli, M. Fuksa hovorí, že za posledných trinásť rokov sa pre rozvoj remesiel neurobilo u nás takmer nič. „Stavby kedysi pozostávali na 70 percent z hlavnej stavebnej výroby a len 30 percent tvorili inštalácie. Dnes je to opačne. Nájsť odborníka, napríklad na inštalovanie drahých armatúr, je takmer vzácne. Príde inštalatér, chytí ju do klieští a zničí na nej drahý chróm. Aj preto, že trinásť rokov učilištia nevychovávajú tak, ako by mali. Dnes je aj problém realizovať väčšie zákazky. Hoci

podpíšete kontrakt,

máte strach, či ho budete mať s kým uzavrieť, lebo kvalifikovaných a zodpovedných ľudí, vykonávajúcich svoje remeslo, už takmer niet. Preto musím kritizovať aj rezort školstva, ktorý nie je schopný prijať trendy Európskej únie,“ zdôraznil M. Fuksa.

Vladimír Turanský