Prečo Á N O Európskej únii (81)

Aj nás stihne integračný šok

V ankete členov Hospodárskeho klubu (NEF) a ďalších oslovených osobností hospodárstva Prečo Á N O Európskej únii sa vyjadruje podpredseda Národnej rady SR Viliam Veteška. Odpovede predchádzajúcich respondentov sú dostupné na www.hospodarskyklub.sk. Môžu byť inšpirujúcimi pred referendovým hlasovaním o vstupe SR do EÚ, do ktorého je sedemnásť dní.

Máte odhad na výsledok referenda o vstupe SR do EÚ?

V. Veteška: Som trvalý optimista a zároveň pragmatik. Hoci doterajšie tri referendá neboli úspešné, verím, že referendum týkajúce sa vstupu do EÚ bude úspešné. Takisto som presvedčený, že sa ho zúčastní nadpolovičná väčšina populácie. V rámci objektivity treba však povedať, že vidím mnohé rezervy, najmä čo sa týka objektívnej informovanosti. Je pochopiteľné, že v odborných kruhoch sú vyjasnené tak plusové, ako aj mínusové momenty nášho vstupu. Avšak medzi obyvateľstvom prevláda úplný nedostatok informácií. Náš vstup sa jednostranne prezentuje len a len v ružových farbách, hovorí sa o počte uzatvorených kapitol, hovorí sa o výhodách, ale v diskusiách absentuje reálny pohľad. Je úplne zrejmé, že v konečnom dôsledku naše členstvo v EÚ bude prínosom pre slovenskú ekonomiku a pre slovenskú spoločnosť. Treba však rátať s takzvaným integračným šokom, pripomeniem skúsenosti Rakúska, Španielska, Grécka, ktorý v prvej fáze určite spôsobí silné otrasy. A práve na túto fázu by sme mali byť podstatne lepšie pripravení. Čo sa týka konkrétneho odhadu, dá sa vychádzať z jednotlivých prieskumov, pričom sa domnievam, že minimálna účasť na referende sa bude pohybovať niekde medzi 60 % a 67 % s tým, že som presvedčený o prekročení 50-percentnej kladnej hranice potrebnej na vstup do EÚ.

Bude EÚ rozšírená podľa časového plánu v januári, resp. v máji 2004?

V. Veteška: Termín máj 2004 vidím ako reálny. Netreba však zabúdať na rizikové faktory, týkajúce sa predovšetkým vojnového konfliktu v Iraku. Tento konflikt môže v konečnom dôsledku ovplyvniť aj časový harmonogram rozširovania EÚ. Ešte nikdy verejná mienka na celom svete nepreukázala taký otvorený nesúhlas s politikou USA. To sú momenty, ktoré v dnešnej situácii mimoriadne komplikujú odhady budúceho vývoja. Predsa len to vidím optimisticky v tom zmysle, že máj 2004 môže byť reálnym termínom vstupu SR do EÚ.

Aká bude v tom čase Európa a jej vzťahy so Spojenými štátmi?

V. Veteška: USA a EÚ mali vo svojej histórii už párkrát napäté vzťahy. Týkalo sa to však väčšinou ekonomických problémov. Či už šlo o obchodné vojny, o stanovovanie kvót v oceliarskom, chemickom či automobilovom priemysle, alebo išlo o problémy v poľnohospodárskom sektore, predsa len v konečnom dôsledku sporné otázky dokázali vyriešiť. Otázne je, či k spokojnosti obidvoch zúčastnených strán. Dnešná situácia je komplikovanejšia. Domnievam sa, že opätovne zvíťazí pragmatizmus. To, čo sa budovalo niekoľko desaťročí, by sa nemalo šmahom ruky hodiť za hlavu. Je tu otázka zodpovednosti, a to nielen voči vlastným občanom, ale aj voči celému svetu. Myslím si teda, že vzťahy medzi EÚ a USA sa pri vzájomnej ochote obidvoch strán dostanú na požadovanú úroveň.

Zaznamená dovtedy Európska únia „vnútornú reformu“?

V. Veteška: Celý vývoj EÚ je poznačený postupným špirálovitým vývojom smerom hore. Je nepopierateľné, že napriek rozličným názorom sa EÚ dokázala vždy zjednotiť na riešení ekonomických problémov. Napríklad v 70. rokoch najväčším problémom západnej Európy bola inflácia. Tú sa postupom času podarilo vyriešiť a súčasné priemerné inflačné hodnoty v EÚ sú veľmi slušné. V 90. rokoch sa stala najmarkantnejším problémom nezamestnanosť. Ako viete, aj na riešení tohto problému sa intenzívne pracuje a prináša to výsledky. Je však pravdou, že EÚ stojí pred viacerými závažnými problémami. Znamená to teda, že EÚ je nútená v záujme zvýšenia svojej konkurencieschopnosti a čeleniu globalizačným náporom adekvátne realizovať aj vnútorné reformy. Z časového hľadiska očakávam skôr pomalšie riešenia. To vychádza zo skúseností. Zavádzanie spoločnej meny tiež trvalo určité časové obdobie. Myslím si, že aj vnútorné reformy v EÚ si vyžiadajú určitý čas.

Bude po nej jestvovať stále tá istá Európa?

V. Veteška: Hovorí sa, že „dvakrát nevstúpiš do tej istej rieky“, myslím si, že tá istá EÚ už nebude existovať. Bude však existovať na vyššej úrovni. Vstup tranzitívnych ekonomík do tohto integračného priestoru takisto modifikuje aj samotnú EÚ. Či si to chceme priznať alebo nechceme, ale k takému masovému rozšíreniu EÚ ešte nikdy nedošlo. Treba preto rátať s určitými prechodnými turbulenciami, ktoré v konečnom dôsledku budú prínosom pre obidve strany. Bude to teda EÚ na kvalitatívne novej úrovni, ktorá má šancu v globalizačnom svete veľmi dôstojne obstáť.

Aká bude podľa vás reálna pozícia SR v EÚ?

V. Veteška: Bude taká, akú si ju vytvoríme. Akoby sme zabúdali, že EÚ nie je dobročinnou organizáciou, ale zoskupením, kde prevládajú tvrdé konkurenčné tlaky. Ak chceme v EÚ dôstojne obstáť, mali by sme byť dobre pripravení nielen na výhody, ktoré nám vyplynú z členstva v EÚ, ale aj na určité nevýhody. Slovensko by sa nemalo stavať do pozície menejcennej ekonomiky, ale mali by sme EÚ aj niečo ponúknuť. Stále máme čo. Treba preto ísť v línii, nebyť pre EÚ záťažou, ale byť pre ňu prínosom. A to všetko je len a len v našich rukách.

V čom vidíte plusy nášho včlenenia sa do EÚ?

V. Veteška: Už geografická poloha Slovenska dáva určité predpoklady týkajúce sa našich plusov. Nielenže na Slovensku je geografický stred Európy, ale postupom času by Slovensko mohlo ponúknuť pre EÚ tiež určité výhody. Už teraz máme na čom stavať a čo ponúknuť. Mala by sa viac preferovať vzájomná vyváženosť. Nielen očakávať výhody, ale aj niečo ponúknuť. Z hľadiska môjho konkrétneho pracoviska to budú v prvom rade oveľa bezprostrednejšie a pravidelnejšie väzby na EÚ. Domnievam sa, že bude existovať ešte väčší priestor na diskusiu a na riešenie problémov. Treba si uvedomiť, že aj v NR SR sa ešte stále máme čo učiť. A tu vidím tiež priestor na získanie cenných poznatkov.

Integračné mínusy?

V. Veteška: Na mojom konkrétnom pracovisku nevidím takmer nijaké integračné mínusy. V rámci celého Slovenska však existujú viaceré. V prvom rade sú to konvergenčné kritériá či už v podobe kodanských alebo maastrichtských kritérií. Treba otvorene povedať, že uvedené kritériá v úplnej väčšine boli ďaleko lepšie v roku 1998. V roku 2003 máme dosť veľké medzery, ktoré sa od roku 1999 plynule prehlbujú. To nie je len otázka enormnej nezamestnanosti, problém chudoby, ale sú to ďalšie nezvládnuté parametre. Hovorím napríklad o deficite verejných financií, o z roka na rok sa zvyšujúcom deficite štátneho rozpočtu, o vysokej inflácii, o deficite zahraničnoobchodnej bilancie, o deficite platobnej bilancie atď. Takisto nie je zvládnutá dôchodková reforma, otvorenou je reforma zdravotníctva, s problémami zápasí školstvo, v našom právnom systéme máme stále čo doháňať. Takisto je to otázka stability podnikateľského prostredia, daňové zvýhodnenia pre zahraničných investorov, ktoré označila Európska komisia za formu nepriamej štátnej pomoci. Naša ekonomická úroveň meraná HDP nedosahuje ani 47 % priemeru západoeurópskych štátov. Pre slovenskú ekonomiku ako celok by bolo oveľa výhodnejšie, keby naša konkurencieschopnosť dosahovala minimálne 65 % priemeru EÚ. To všetko a mnohé ďalšie sa bezprostredne odzrkadlí aj na nevýhodách pri našom vstupe do EÚ.

Dajú sa tie mínusy vnímať ako výzva obyvateľstvu?

V. Veteška: Obávam sa, že aj chybou politickej reprezentácie väčšina populácie vníma naše členstvo v EÚ z príliš pozitívneho pohľadu. Potvrdzujú to aj jednotlivé prieskumy, v ktorých obyvateľstvo si v minimálnej miere uvedomuje riziká, príklad poľnohospodárov, avšak pozitívne očakávania prevládajú. Tie sú bezprostredne späté s pracovnými príležitosťami, s rastom životnej úrovne, či rastom miezd. Po roku 1989 je veľká časť slovenskej populácie vystavená dosť silnej záťaži, ktorá v posledných štyroch rokoch začína kulminovať. Polarizácia slovenskej spoločnosti z príjmového pohľadu je príliš nebezpečná. Akcentujú sa naše cenové relácie vo vzťahu k EÚ, pričom sa ustavične hovorí o cenovej deregulácií, avšak mzdová úroveň v SR je nielen najnižšia v porovnaní so západoeurópskymi štátmi, ale aj jedna z najnižších v rámci tranzitívnych ekonomík. Znamená to, že je tu teda viac ako dosť otvorených otázok.

Zmení vstup do EÚ niečo vo vašom osobnom a profesionálnom živote?

V. Veteška: Očakávam určité zmeny, ale myslím si, že nebudú až také výrazné. Ešte donedávna som pôsobil v podnikateľskej sfére a podarilo sa mi nadviazať množstvo pracovných aj osobných kontaktov nielen v EÚ, ale po celom svete. Z hľadiska profesionálneho ako podpredseda NR SR očakávam podstatné skvalitnenie práce nášho parlamentu. Zároveň tiež očakávam ešte väčší pracovný nápor ako doteraz. Aj tak som však optimista. Riadim sa okrem iného heslom „Keď sa chce, vždy sa dá“.

Peter Kasalovský