Pôda na účinnú kontrolu

Komentuje Rudolfa Vallová

Vstupom do EÚ získa na svojej kvalite aj ochrana spotrebiteľa. V prípade nákupu balíka turistických služieb, zvaného aj zájazd, spotrebiteľ získava vďaka zákonu č. 281/2001 Z. z. o zájazdoch nadštandardnú ochranu, ktorá mu zabezpečí čerpanie služieb, prípadne i jeho repatriáciu zo zahraničia na Slovensko aj v prípade úpadku cestovnej kancelárie ako organizátora zájazdu. Keďže pri aplikácii zákona v praxi sa vyskytli problémy s vykonateľnosťou zákona, niektoré z cestovných kancelárií zostali nepoistené proti svojmu prípadnému úpadku. A ako sa už v živote stáva, poniektoré zámerne využili ťažkosti s vykonateľnosťou zákona a o zabezpečenie poistenia sa neusilovali. O nekalú konkurenciu sa postarali aj ďalšie podnikateľské subjekty, ktoré podnikajú bez oprávnenia na živnosť „prevádzkovanie cestovnej kancelárie“ a ani nevedeli, že sa zákon 281/2001 Z. z. na nich vzťahuje. Nie je preto zvláštne, že Slovenská asociácia cestovných kancelárií (SACK) volá po účinnej kontrole trhu, teda po kontrole dodržiavania zákona 281/2001 Z. z. o zájazdoch. Túto začali živnostenské úrady a Slovenská obchodná inšpekcia už v minulom roku. Aplikácia nového zákona, ktorá zavádza na trhu úplne nové pojmy (rozdelenie poskytovania služieb cestovného ruchu medzi cestovné kancelárie ako organizátorov zájazdov a cestovné agentúry ako predajcov), priniesla kontrolným orgánom mnoho nových skúseností, ktoré samy osebe vyvolávajú potrebu zdokonalenia paragrafového znenia zákona.

Prax teda volá po prísnejšom, účinnejšom a rýchlejšom postihu nedodržiavateľov zákona, ale aj po jeho dôslednejšom paragrafovom znení. Podľa vyjadrenia odboru cestovného ruchu MH SR bude predkladateľ zákona akceptovať v prvom rade požiadavky SACK. Tá tvrdí, že zákon sa vzťahuje v prvom rade na produkt, teda na služby, ktoré sa s cieľom podnikania verejne ponúkajú na predaj spotrebiteľom. Vzhľadom na to, že definícia zájazdu pre potreby zákona je všeobecná, nevzťahuje sa len na cestovné kancelárie a na cestovné agentúry, ale aj na všetky subjekty, ktoré balík služieb tak, ako je definovaný v zákone, predávajú. Keďže zájazd je definovaný ako súbor služieb a nie ako súbor nakupovaných služieb, zákon sa nesprávne vzťahuje aj na ubytovacie zariadenia, ktoré v rámci svojej cenovej politiky ponúkajú vlastné služby s víkendovými či pobytovými zľavami a takto cenovo upravený produkt predávajú ako balíky víkendových a pobytových služieb, teda v zmysle zákona ako zájazdy.