Práva sa treba domáhať

Komentuje Vladimír Turanský

Až na rokovaní vlády sa bude rozhodovať o konečnej miere dofinancovania priamych agrárnych platieb Európskej únie z domácich prostriedkov. Ministerstvo financií pre náš agrosektor navrhuje na rok 2004 doplatiť ich výšku na úroveň len 40 %, aj keď únia povolila „až“ 55 % priemeru svojich terajších členov. Podľa ministra financií I. Mikloša na rozhodovanie kabinetu v tejto záležitosti budú vplývať aj parametre priamych platieb, s ktorými prídu okolité krajiny V4. „Úroveň, o ktorej rozhodnú, a to najmä tie, kde reálne existuje konkurencia medzi výrobcami, teda Maďarsko, Poľsko či Česko, ovplyvní aj naše rozhodovanie. Zatiaľ to vyzerá tak, že my sme prví s návrhom čísla,“ uviedol minister financií. Samozrejme, že to platí aj naopak, teda naša medializácia môže ovplyvniť rozhodovanie susedov. S plánmi ministerstva financií nesúhlasia zastupiteľské organizácie poľnohospodárov, ale ani ministerstvo pôdohospodárstva. Otázkou je, či táto nespokojnosť je myslená skutočne úprimne, pretože mnohí poľnohospodári neveria, že MP SR prinúti MF SR k zmene pozície.

Predstavitelia agrárnej samosprávy ako v nekonečnom príbehu upozorňujú, že predseda vlády M. Dzurinda po záverečných rokovaniach v Kodani sľúbil agrosektoru minimálne také podmienky, ako vytvoria aj susedia z krajín V4. Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora v nadväznosti na možný postoj V4 už informovala, že vyššiu, 55-percentnú hranicu platieb únia kandidátom povolila práve na podnet Poľska či Maďarska. Verejný, potvrdzujúci prísľub zo strany premiéra agrokomplexu zatiaľ chýba a ministrom pôdohospodárstva viackrát pripomínaná veta, že predseda vlády verejne potvrdil to, čo sme uviedli vyššie, tiež nedáva žiadnu záruku. Poľnohospodári oprávnene očakávajú na jednoznačné, rozhodné slovo, ktoré stále neprichádza. Už im nestačí ani konštatovanie vlastného ministra Zs. Simona, že urobí „všetko preto, aby poľnohospodári dostali maximum dostupných prostriedkov“ a že „tým rozhodne nie je úroveň navrhovaná ministerstvom financií“. O svoje práva, lebo tu skutočne ide o právo na navýšenie financií, by však mali rozhodnejšie zabojovať aj poľnohospodári. Ak zdôrazňujú, že je posledný a rozhodujúci predvstupový rok, tak zrejme platí aj to, že sa postupne napĺňa čas, aby prevzali väčší podiel zodpovednosti za svoj osud, lebo zajtra môže byť neskoro.