Hospodársky denník
USD37,858 Sk
EUR40,991 Sk
CHF27,649 Sk
CZK1,281 Sk
  Štvrtok  3.Apríla 2003

Na začiatku je nevyhnutnosť

Pretlak nedovoľuje súkromníkom vznášať sa v oblakoch

Miroslav Začko z Hlohovca má dnes len 34 rokov, no podniká už od roku 1998. Vtedy ako fyzická osoba založil svoju stolársku dielňu Stolárstvo-združenie. Jej vznik bol nevyhnutnosťou, ak sa nechcel zaradiť medzi pribúdajúcimi evidovanými nezamestnanými na úrade práce, ktorých postihol rovnaký osud v krachujúcej nábytkárskej firme, kde boli zamestnaní. Keďže pôvodnou profesiou je drevárskym inžinierom, rozhodol sa s viacerými spolupracovníkmi skúsiť uživiť sa vo vlastnej dielni na výrobu nábytku. Začali traja, postupne zamestnali šiestich pracovníkov, pričom v dielni sa pravidelne do tajov praxe zaúča aj učňovský dorast zo Stredného odborného učilišťa stolárskeho v Hlohovci. „Venujeme sa výrobe nábytku v širokom ponímaní. Nábytkom sme vybavili kancelárie Okresného i Mestského úradu v Hlohovci, recepciu hotela v Bratislave, dodali sme niekoľko zdravotníckych ambulancií, robili sme aj pre OZAP. Robíme však aj pre súkromné osoby, obracajú sa na nás so zákazkou na výrobu

detských izieb,

tie sú veľmi vyhľadávané, vyrábame kuchynky, konferenčné stolíky, všetko, o čo nás požiadajú. Dobrou zákazkou bolo vybavenie častí interiérov, hlavne kuchynských liniek, stavaných nájomných bytov v okolitých obciach, ich výstavba je však v súčasnosti zabrzdená. Okrem toho mnohí ľudia dávajú prednosť síce lacnému, ale nekvalitnému zahraničnému nábytku, ktorý však po krátkom používaní treba opravovať. To však zo zásady odmietam.“ Na výrobu používajú drevotrieskové dosky väčšinou slovenských dodávateľov z Banskej Bystrice, zo Zvolena a ďalších dodávateľov, kovania dovážajú z Turecka, pretože slovenskí výrobcovia sú údajne veľmi drahí. Zákazník si však môže z dostupných katalógov vybrať, záleží na jeho rozhodnutí, aká má byť jeho investícia.

Na otázku, či ľutuje súčasný spôsob obživy, Miroslav Začko odpovedá: „Aj ľutujem, aj nie. V prvom rade nebola iná možnosť, no po piatich rokoch musím konštatovať, že napredujeme síce veľmi pomalými krokmi, ale ideme dopredu. Živiť sa prácou nie je práve v súčasnosti veľké „terno“. Odrobil som si svoje a mal som pokoj. Teraz robím šestnásť hodín a v noci rozmýšľam, čo bude ďalej. Samozrejme, že okrem manažérskej a organizačnej práce robím v dielni aj manuálne, keď je väčší nápor práce a termíny tlačia. Mám ešte jeden problém, s ktorým sa neviem vyrovnať. Často prídu susedy, rôzne babky a prosia, či im môžem

niečo zahobľovať,

urobiť malú poličku, odrezať kúsok doštičky. Neviem, ako to robia iní stolári, ja ich však neviem odmietnuť, hoci ma neuveriteľne brzdia v práci.“ Nevýhodou malej firmy je, že nepôsobí vo vlastných priestoroch, a tak nájom výrobnej haly pohltí veľkú časť ziskov. Výstavba vlastného objektu by síce bola zaujímavou budúcnosťou, ale keďže v regióne sa živí stolárčinou množstvo tých, ktorí kedysi pracovali medzi 350 zamestnancami nábytkárskej firmy Mierovan, je to neistá investícia, pripomínajúca podľa Miroslava Začku situáciu v okolí Partizánskeho, kde sú desiatky malých súkromných výrobcov obuvi. „Kto mal trochu peňazí a bol šikovný a odvážny zároveň, založil si stolársku dielňu. Preto je konkurencia v našom regióne tvrdá.“ Firma neplánuje ani zvyšovať počet pracovníkov, hoci práce je podľa majiteľa stále dosť. „Plán máme vždy tak na tri týždne dopredu celkom vyčerpaný a stáva sa v poslednom období, že už aj zákazky odmietam. Každý však pracuje na svojom stroji, všetky sú plne vyťažené. No a ďalšie investície si dovoliť nemôžeme. Aj to, čo sme si nadobudli, sme poskladali zo spoločných rodinných zdrojov, išlo o sumu do dvoch miliónov korún. Nakoniec učňovský dorast na pomocné práce nám veľmi pomáha, takže ostaneme pri tomto počte zamestnancov. Možno prijmem ešte jedného učňa, ktorý sa zdá byť

veľmi šikovný,

nemá však ešte po vojenskej službe. Trochu sa bojím vstupu do Európskej únie. Svojich zákazníkov si udržíme, tomu verím, vždy sa nájdu takí, ktorí potrebujú atypický nábytok. Ale ak začne voľný pohyb tovaru, myslím, že prílev lacného nábytku mnohým uberie prácu. My chceme vyrábať kvalitu a z toho neupustím. Sme síce malou a mladou firmou, ale verím, že v regióne pôsobíme ako stabilný prvok.“

Zora Petrášová

Webmaster: webmaster@maxo.sk
Design: MAXO s.r.o.