Svadobné voľno zamestnanca

Píšte na adresu redakcie, faxujte na číslo 02/6381 0413 alebo mailujte do schránky: nazory@hd-dennik.sk

Pracujem na okresnom úrade ako referent na úseku stavebného poriadku. Pracovný pomer u posledného zamestnávateľa sa mi začal 28. 11. 1996 a trvá dodnes. Dňa 1. 4. 2002 som bol zaradený do verejnej služby podľa zákona č. 313/2001 Z. z. o verejnej službe v znení neskorších predpisov. Dňa 16. 12. 2002 mi doručili výpoveď podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce. Chcem vedieť, či pre účel uvedený v § 8 zákona o verejnej službe možno zohľadniť aj pracovný pomer v pozemných stavbách, ktorý trval od 1. 9. 1977 do 30. 4. 1993 (15 rokov a 242 dní), ak táto organizácia bola zameraná na bytovú výstavbu a naviazaná na štátny rozpočet. Postupoval zamestnávateľ správne, ak mi doručil výpoveď pred nadobudnutím účinnosti čl. IX. zákona č. 416/2001 Z. z.?

- Zamestnanci pri vykonávaní verejnej služby podľa § 2 zákona č. 313/2001 Z. z. o verejnej službe v znení neskorších predpisov musia spĺňať zákonom stanovené predpoklady. V ustanovení § 2 ods. 3 až 6 zákona č. 313/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov sú ustanovené kvalifikačné predpoklady, ktoré sú nevyhnutne potrebné na vykonávanie pracovnej činnosti, uvedenej v pracovnej náplni zamestnanca vypracovanej v súlade s druhom práce, ktorý je dohodnutý v pracovnej zmluve (tú nemám k dispozícii). Zaradenie zamestnanca do platovej triedy, ako aj posudzovanie plnenia kvalifikačných predpokladov je výlučne v právomoci zamestnávateľa, pretože len zamestnávateľ vie presne posúdiť zložitosť a náročnosť vašej pracovnej činnosti a zamestnávateľ je aj zodpovedný za správne zaradenie zamestnanca do platovej triedy. To sa uskutočňuje podľa najnáročnejšej činnosti, ktorá je uvedená v pracovnej náplni, ktorú má zamestnanec vykonávať v rámci dohodnutého druhu práce a podľa toho, ako spĺňa kvalifikačné predpoklady. V tejto súvislosti sa rozlišuje aj skutočnosť, či ide o pracovnú činnosť, prostredníctvom ktorej sa zabezpečuje len časť systému alebo sa pokrýva celý systém.

Podľa § 8 cit. zákona, ak je daná výpoveď zamestnancovi, ktorý dovŕšil 45 rokov veku a vykonával verejnú službu najmenej 15 rokov, z dôvodu, že sa stal nadbytočným, vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia, o znížení stavu zamestnancov na účely zvýšenia efektívnosti práce alebo o iných organizačných zmenách, je výpovedná doba najmenej šesť mesiacov.

Na základe uvedeného je v kompetencii zamestnávateľa, či vám uzná, že verejnú službu vykonávate 15 rokov a 242 dní (práca v pozemných stavbách) alebo nie. Výpoveď musí mať písomnú formu a musí byť doručená, pretože inak je neplatná (§ 61 ZP). Ak je daná výpoveď, pracovný pomer sa skončí uplynutím výpovednej doby. Tá je rovnaká pre zamestnávateľa aj zamestnanca a je dva mesiace. Pri výpovedi z dôvodov ustanovených v § 63 ods. 1 písm. a) a b) ZP je výpovedná doba tri mesiace (§ 62 ods. 1 ZP). Ak je daná výpoveď, pracovný pomer sa končí uplynutím výpovednej doby, ktorá začína plynúť od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede a skončí sa uplynutím posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca, ak nie je ustanovené inak (§ 62 ods. 2 ZP).

Z uvedeného vyplýva, že vo vašom prípade vám výpovedná doba začala plynúť od 1. 1. 2003 a ak vám zamestnávateľ uznal výkon verejnej služby v trvaní 15 rokov, výpovedná doba by sa mala skončiť najskôr 30. 6. 2003 (§ 8 zákona č. 313/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov). Vzhľadom na skutočnosť, že čl. IX zákona č. 416/2001 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 1. 2003 a výpovedná doba vám začala plynúť tiež 1. 1. 2003, postup vášho zamestnávateľa je správny a v súlade s platnou právnou úpravou.

V našej firme máme pomerne mladých zamestnancov. Viacerí budú mať svadbu v apríli a v máji. Môžete presne uviesť, na koľko dní im môžeme poskytnúť voľno? Ide o pracovné voľno s náhradou mzdy alebo bez náhrady mzdy?

- Podľa § 141 ods. 2 písm. e) Zákonníka práce (ďalej len „ZP“) zamestnanec má nárok na pracovné voľno v prípade vlastnej svadby, svadby detí a svadby rodičov, a to buď s náhradou mzdy v sume jeho priemerného zárobku alebo bez náhrady mzdy. Zamestnávateľ poskytne zamestnancovi na vlastnú svadbu pracovné voľno s náhradou mzdy na dva dni, z toho jeden deň na účasť na svadobnom obrade. To znamená, že ak sa svadobný obrad koná v sobotu, keď zamestnanec nepracuje, vzniká mu nárok iba na jeden deň pracovného voľna, teda v piatok, ktorý predchádza dňu, kedy sa koná svadobný obrad. V prípade, ak sa svadobný obrad koná v pracovný deň, napríklad v piatok, zamestnanec má nárok na pracovné voľno s náhradou mzdy na dva dni, teda jeden deň sa mu poskytuje pred svadobným obradom (štvrtok) a druhý deň sa mu poskytuje na účasť na svadobnom obrade (piatok).

Pri svadbe dieťaťa zamestnávateľ poskytne pracovné voľno s náhradou mzdy na jeden deň na účasť na svadobnom obrade. V tomto prípade, ak má dieťa svadobný obrad v pracovný deň, napríklad v piatok, zamestnanec má nárok na pracovné voľno v deň sobáša. V prípade, ak by sa svadobný obrad konal v deň pracovného pokoja, keď zamestnanec nepracuje, zamestnancovi nárok na pracovné voľno nevzniká, pretože mu nevzniká ani prekážka v práci.

Pri svadbe rodiča zamestnávateľ poskytne pracovné voľno bez náhrady mzdy na účasť na svadobnom obrade v trvaní jedného dňa.

Zamestnanec je povinný včas požiadať zamestnávateľa o poskytnutie pracovného voľna a zároveň je povinný preukázať uzatvorenie manželstva alebo účasť na svadobnom obrade na základe potvrdenia orgánu štátu, teda obecného úradu - matriky alebo orgánu cirkvi alebo náboženskej spoločnosti (§ 144 ods. 1 a 2 ZP). Vyplýva to zo skutočnosti, že podľa zákona č. 94/1963 Zb. o rodine v znení neskorších predpisov manželstvo sa uzatvára súhlasným vyhlásením muža a ženy pred orgánom štátu alebo orgánom cirkvi alebo náboženskej spoločnosti, že spolu vstupujú do manželstva, a to verejným a slávnostným spôsobom za prítomnosti dvoch svedkov.

JUDr. Z. Macková, PhD.