Právo väčšieho a silnejšieho

Východný Timor ťahá za kratší koniec

Politická nezávislosť je krásna vec, ale bez ekonomickej nezávislosti málo účinná. Na vlastnej koži to spoznávajú obyvatelia Východného Timoru, najmladšieho štátu sveta a zároveň jedného z najchudobnejších. V juhovýchodnej Ázii je na poslednom mieste, čo sa týka životnej úrovne obyvateľstva. Bývalá portugalská kolónia po štvrťstoročí v neželanom a krvavom područí Indonézie hľadá nielen svoju identitu, ale aj možnosti ekonomického prežitia. Veľmi zaujímavé možnosti sú hneď na dosah ruky. Bohaté zásoby zemného plynu a ropy v Timorskom mori, ktoré oddeľuje Timorčanov od najmenšieho svetadiela. Na dosah ruky ich však má aj väčšia a silnejšia Austrália a právo-neprávo, o zaujímavé zisky nechce prísť.

Austrálčania, mimochodom, vôbec nie sú životne závislí od zisku z nových nálezísk, majú dosť iných ťažísk ropy a zemného plynu. Sú však regionálnou veľmocou (v pozadí krytou USA a Veľkou Britániou), a tak aj tu platí rovnica, že silnejší vyhráva. Začiatkom marca tohto roku Východný Timor a Austrália podpísali dohodu o rozdelení podzemného bohatstva v Timorskom mori. Podpis dohody vzbudil vlnu nevôle nielen vo Východnom Timore, ktorého hlas aj tak veľa neznamená, ale aj medzi morálne založenými poslancami Austrálie, ktorí obvinili konzervatívnu koaličnú vládu Johna Howarda, že počas rokovaní zastrašovala a vydierala východotimorskú premiérku Mari Alkatiriovú, aby súhlasila s dohodou, ktorá je významne v prospech Austrálie. Východotimorskí predstavitelia v tejto súvislosti tvrdili, že austrálska strana rokovala s ich premiérkou ako s „dieťaťom“. Samotná Mari Alkatiriová ešte v novembri 2002 počas rokovaní s austrálskym šéfom diplomacie Alexandrom Downerom povedala, že im mocný sused necháva iba „odrobinky na tanieri“.

Väčšina z podzemného bohatstva v tomto mori leží v tzv. Timorskej priekope (zemepisne bližšie k Východnému Timoru), známej už ako Spoločná rozvojová ropná oblasť, ktorá vznikla na základe Dohody o Timorskom mori medzi Východným Timorom a Austráliou v máji 2002. Po dlhých škriepkach „Aussies“ súhlasili, aby Východotimorčania dostávali 90 % z vládnych príjmov v hlavnom nálezisku plynu Bayu-Undan, čo je okolo 15 mld. USD. Ďalšie nálezisko - Greater Sunrise - je už problematickejšie, lebo z väčšej časti leží mimo Timorskej priekopy a teda májová dohoda o rozdelení bohatstva sa na ňu nevzťahuje. Východný Timor tvrdí, že leví podiel zo ziskov v tomto bohatom nálezisku by mal patriť pod jeho ekonomickú morskú zónu podľa Dohody OSN o moriach. Je totiž k nemu zemepisne bližšie. Austrália však vlani predvídavo vystúpila z Medzinárodnej dohody o mori, ako aj z Medzinárodného súdu zaoberajúceho sa problematikou morských hraníc a tvrdí, že uznáva iba dohodu medzi Austráliou a Indonéziou z roku 1972, ktorá pridelila Greater Sunrise do výsostných vôd Aussies. Východný Timor, neskúsený v medzinárodnej politike a ekonomike, ťahá za kratší koniec. Ocitol sa pred vydieračským postojom Canberry: buď akceptuje takýto stav vecí (aspoň niečo kvapne - asi pätina príjmov, 8 mld. USD namiesto 40 miliárd), alebo k podpisu dohody nemuselo dôjsť a zárobky by boli len ilúziou.

Iaromír Novák