|
|||||||||||||||||
Štvrtok 3.Apríla 2003 |
Investície splatia úsporami
Na výrobu a rozvod bude treba menej paliva Problematika tepelného hospodárstva je pre každé mesto strategickou otázkou. Preto k jej riešeniu treba pristupovať veľmi zodpovedne. Veď modernizácia systémov centrálneho zásobovania obyvateľstva teplom a teplou úžitkovou vodou, ktoré na Slovensku prakticky dožívajú, si vyžaduje milióny korún, zdôraznil primátor mesta Ružomberok Juraj Čech. Ďalej povedal, že bez silného partnera by v dnešnej situácii slovenské mestá veru ťažko mohli potrebné investície uskutočniť. Vzhľadom na skutočnosť, že nemecká plynárenská spoločnosť VNG - Verbundnetz Gas AG Lipsko má v danej oblasti bohaté know-how a veľa skúseností aj s komunálnou politikou, nadviazali spoluprácu práve s touto spoločnosťou už v roku 2001. Navyše VNG ako dlhoročný partner SPP dobre pozná slovenský trh a podmienky podnikania na ňom. Akcionármi spoločného podniku R.E.S, a. s., je VNG (51 %) a mesto Ružomberok (49 %). Do modernizácie tepelného hospodárstva plánuje R.E.S. do roku 2 005 investovať až 500 mil. Sk. Pripomeňme, že spoločnosť VNG - Verbundnetz Gas patrí vo východnom Nemecku k ekonomicky najsilnejším podnikom pôsobiacich v energetike. Ako veľkoobchodník so zemným plynom a podnik poskytujúci služby v oblasti zemného plynu dosiahol VNG v roku 2001 obrat z predaja vo výške 3,1 mld. EUR. Dovedna táto spoločnosť vlastní 7300 km plynárenských potrubí. Jej zákazníkmi sú nielen regionálne a miestne distribučné spoločnosti plynu, elektrárne, ale aj veľkospotrebitelia z priemyslu. VNG v lete minulého roka založila spoločný podnik aj s mestom Prievidza s názvom Prievidzské tepelné hospodárstvo, a. s. Investície do rekonštrukcie a modernizácie primárnych i sekundárnych rozvodov, výmenníkových staníc a podobne si v Prievidzi predbežne vyžiadajú náklady 400 mil. Sk. Najmladším spoločným podnikom je Nitrianska teplárenská spoločnosť. Založili ju v novembri 2002 (zatiaľ má v nej VNG 49 % a mesto Nitra 51 % akcií) a svoju činnosť odštartovala od začiatku tohto roka. Predmetom jej činnosti je tiež výroba, preprava a distribúcia tepla a teplej úžitkovej vody, podnikateľské a manažérske poradenstvo v energetike pre občanov mesta. Primátor Nitry Fedor Vítek vysvetlil, že problematikou optimalizácie výroby tepla a modernizácie zariadení centrálneho zásobovania teplom sa zástupcovia mesta zaoberali už niekoľko rokov. Pôvodne uvažovali s výstavbou paroplynového cyklu. Hoci mesto založilo na tento účel spoločný podnik so š. p. Západoslovenské energetické závody, proces transformácie a najmä privatizácie ZSE rozbeh realizácie myšlienky zabrzdil. Keďže majiteľ 49-percentného balíka v ZSE (nemecký energetický gigant - E.ON Energie) sa k projektu včas nevyjadril, mesto nemohlo dlhšie čakať. Bez investícií do modernizácie bola totiž prevádzka tepelného hospodárstva ohrozená. Zatiaľ Nitrianska teplárenská spoločnosť prebrala výrobu a distribúciu tepla. Výška investícií v rokoch 2003 - 2008 dosiahne takmer 700 mil. Sk. Tie budú konkrétne smerovať do rekonštrukcie systému centrálneho zásobovania teplom v Chrenovej, do modernizácie odovzdávacích staníc, rekonštrukcie rozvodov a modernizácie riadiacich systémov. Podobne ako v Ružomberku či v Prievidzi, aj v Nitre sa návratnosť investícií očakáva do 15 rokov. Treba tiež dodať, že k uvedeným sumám investícií treba ešte prirátať ďalších 200 mil. Sk na akútne opravy. Podľa vyjadrenia Klausa Friedela Erdbrinka, predsedu predstavenstva R.E.S. Ružomberok, všeobecná štruktúra financovania projektov modernizácie zahŕňa 30 % vlastných prostriedkov a 70 % prostriedkov tretích subjektov, teda domácich alebo zahraničných bánk. Vysoký rating spoločnosti VNG však garantuje získanie výhodných úverov so splatnosťou 10 - 12 rokov. Na našu otázku, ako sa prejavia investície v cenách za teplo, ktoré zaplatia občania, nám zástupcovia všetkých troch uvedených slovenských miest, ako aj predstavitelia VNG povedali, že investície sa budú splácať úsporami. Podľa predbežných prepočtov by plánované racionalizačné opatrenia, ktoré zamedzia stratám v rozvodoch atď., mali priniesť približne až 20-percentné úspory vyrobeného tepla. Keďže na jeho výrobu a rozvod bude treba menej paliva, logicky sa výrazne zníži aj množstvo produkovaných emisií do ovzdušia. Zdena Rabayová |
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. |