Prečo Áno Európskej únii (52 - 55)

Ľahší prechod cez Moravu

V ankete členov Hospodárskeho klubu (NEF) Prečo Áno Európskej únii vyjadrujú dnes svoje názory Anton Barboráš, konateľ spoločnosti, Investex Group, spol. s r. o., Zvolen, Miroslav Lapuník, generálny riaditeľ SPP, a. s., Miloš Kraus, generálny riaditeľ, Sauer-Danfoss, a. s., Považská Bystrica, Antonín Nekvinda, generálny riaditeľ a podpredseda predstavenstva, Česká poisťovňa - Slovensko, a. s.

Máte odhad na výsledok referenda o vstupe SR do EÚ?

A. Barboráš: Predpokladám, že sa ho zúčastní viac ako 65 % oprávnených voličov. Verím, že 70 % z nich bude hlasovať za vstup SR do EÚ. Ekonomická budúcnosť Slovenska je v budúcich „Spojených štátoch európskych“, ktoré budú mať minimálne 430 mil. obyvateľov. My sa staneme súčasťou takéhoto obrovského trhu. Neverím dnešným odporcom tohto kroku, ani dôchodcom, že by takúto budúcnosť nepriali svojim deťom alebo vnukom.

M. Lapuník: Hoci nezvyknem tipovať, v tomto prípade si dovolím odhadnúť výsledok referenda v prospech vstupu SR do EÚ. Účasť na referende bude závisieť od načasovania a intenzity kampane a od spôsobu jej vedenia. Myslím, že občania pochopia zmysel a závažnosť tohto kroku a rozhodnú v prospech vstupu do EÚ.

M. Kraus: Bude to u nás prvé úspešné referendum. Nemali by sme však podceniť vysvetľovaciu kampaň a uspokojiť sa súčasnými preferenciami.

A. Nekvinda: Väčšina občanov SR chápe a prijíma vstup SR do EÚ pozitívne. Podľa môjho odhadu vstup do EÚ podporí 60 až 65 % oprávnených voličov, pri odhadovanej volebnej účasti 70 %.

Bude EÚ rozšírená podľa časového plánu v januári, resp. v máji 2004?

A. Barboráš: Európska únia už nemá veľa dôvodov na odkladanie svojho rozšírenia. Máj 2004 je reálny termín, ktorý by mal byť dodržaný napriek rôznym „technickým problémom“ bežne sprevádzajúcim takého historické zmeny.

M. Lapuník: Doteraz sa najčastejšie spomína máj 2004, preto predpokladám, že tento termín bude platiť a bude pre SR aktuálny.

M. Kraus: Bude. Termín však nie je rozhodujúci. Dôležité je, aby nedošlo k ďalšiemu deleniu kandidátskych krajín na lepšie a horšie pripravené, aby sa zachoval jednotný prístup.

A. Nekvinda: Činnosti nevyhnuté pre vstup do EÚ sú v jednotlivých odsúhlasených kandidátskych krajinách naplno rozbehnuté. Myslím, že v tejto fáze už bude aj vecou prestíže ako zo strany EÚ či kandidátskych krajín, dodržať časový plán a stihnúť rozšírenie EÚ do júna 2004 aj pri súčasnom veľkom napätí okolo Iraku.

Aká bude v tom čase Európa a jej vzťahy so Spojenými štátmi?

A. Barboráš: Európa už bude v máji 2004 vyrovnaná so súčasným problémom, ktorý sa nazýva „Irak“, v jej vzťahu k Spojeným štátom. Európa zároveň pochopí, že ťaženie USA proti terorizmu potrebuje bezvýhradnú podporu Európy bez ohľadu na to, ako sa prekážka nazýva. Dúfam len, že k zmene súčasného postoja Európu nedonúti „úspešný teroristický útok“ na Eiffelovu vežu alebo inú dominantu Európy. Svetový terorizmus by ťažko existoval bez pomoci Iraku, Líbye alebo iných diktatúr. Alebo už Európa zabudla na Lockerby 1976?

M. Lapuník: Môže sa stať, že Európa bude v dôsledku situácie v Iraku názorovo rozdelená a jej vzťahy s USA budú všeobecne ochladené. Dôležité tiež bude, ako sa usporiadajú vzťahy medzi kandidujúcimi krajinami na vstup do EÚ, ktoré podporili USA, a ostávajúcou Európou.

M. Kraus: Je to príliš krátky čas na zmenu, takže si myslím, že pri vstupe nájdeme Európu takú, aká je dnes. Na nešťastie aj trochu prebyrokratizovanú. Vzťah Európy a Spojených štátov nie je determinovaný iba súčasným postojom k riešeniu situácie v Iraku. Každá zo strán má svoje záujmy politické, ekonomické, spoločenské, ktoré sa budú musieť vzájomne rešpektovať a zladiť. Verím, že na princípe „win to win“ a na základoch skúseností z doterajšieho 50-ročného spojenectva.

A. Nekvinda: Jedným zo zmyslov vytvorenia EÚ je vytvorenie určitej ekonomickej protiváhy USA. Vážny vplyv na vzájomný vzťah Európy a USA môže byť vojenský konflikt Iraku, ktorého možná hrozba už teraz rozdeľuje Európu na dva názorovo odlišné tábory. Aj napriek tomu si myslím, že sa vzťahy zásadne nezmenia a zostanú na vlažnej rovine, ako to je aj teraz.

Zaznamená Európska únia dovtedy „vnútornú reformu“?

A. Barboráš: „Vnútorná reforma“ EÚ nie je krátkodobá, ani jednoduchá záležitosť. EÚ bude o rok rozšírená o desať krajín, ktoré budú účastníkmi jej „vnútornej reformy“ a bude sa ich tiež bytostne dotýkať. Preto si myslím, že „vnútorná reforma Eړ sa do mája 2004 môže len začať a bude prebiehať 2 - 3 roky. Potrvá však ešte dlho, kým sa „silní“ v Európe vyrovnajú s myšlienkou, že EÚ bude najprv o ekonomike a nie o politike. Politika bude až vtedy na patričnej úrovni, keď sa naučia „silní z Európy“ rešpektovať taký politický orgán EÚ, ktorý spoločne vytvoria a ktorý bude Európu navonok aj reprezentovať. Zatiaľ súčasný problém „Irak“ nenasvedčuje, že Európa je pripravená pristupovať k zložitým politickým problémom jednotným a definitívnym stanoviskom.

M. Lapuník: Zdá sa, že áno. Vývoj sa nedá zastaviť, a tak to zrejme bude aj s EÚ. Otázne je, do akej Európy sa Slovensko chystá a do akej vstúpi. Myslím si, že tento moment je veľmi dôležitý pre všetkých občanov, môže značne ovplyvniť názor na vstup do EÚ pri referende. Považujem preto za nevyhnutné o týchto možných zmenách otvorene hovoriť, a to veľmi skoro.

M. Kraus: Zladiť záujmy silných a slabších nebude jednoduché. Predovšetkým o tom „vnútorná reforma“ bude. Diskusia, aká EÚ má byť, aké budú jej kompetencie a jednotlivých členských štátov, bude pokračovať ešte niekoľko rokov.

A. Nekvinda: Toto je vec prirodzeného vývoja. Vstup nových krajín do EÚ podmieni pravdepodobne zmeny jej organizačnej a výkonnej štruktúry. Zásadnú vnútornú reformu neočakávam.

Bude po nej jestvovať stále tá istá Európa?

A. Barboráš: EÚ bude po ukončení vnútornej reformy oveľa silnejšia, jednotnejšia a získa si nielen vysoký rešpekt svojich vlastných členov, ale stane sa akceptovateľným rovnocenným partnerom aj Spojeným štátom. Z EÚ sa postupne stane mocnosť akceptovaná a rešpektovaná celým svetom ako jednotná politická a ekonomická sila, ktorá bude veľmi účinne vplývať na demokratický vývoj všetkých kontinentov.

M. Lapuník: Nepoznám podrobnosti reformy, a preto neviem posúdiť, aká bude EÚ po reforme. Avšak už jej samotné rozšírenie o nové členské štáty môže vyvolať isté zmeny.

M. Kraus: Európa zostane, EÚ sa pravdepodobne zmení. Naplní sa ekonomický, čiastočne sociálny rozmer európskej integrácie, čo prinesie zlepšenie životných a pracovných podmienok obyvateľov EÚ. Prehĺbi sa spolupráca v oblasti práva, morálky, vnútornej i zahraničnej politiky, spoločnej obrany, boja proti kriminalite, drogám a terorizmu.

A. Nekvinda: Je zrejmé, že po vstupe nových krajín do EÚ to už nebude môcť byť tá istá EÚ. Determinujúcim faktom je okrem iného aj odlišná ekonomická úroveň jednotlivých štátov oproti súčasnému štandardu EÚ. Podstata EÚ by však mala zostať zachovaná.

Aká bude podľa vás reálna pozícia SR v EÚ?

A. Barboráš: Po prekonaní počiatočných problémov sa SR so svojím potenciálom vysokokvalifikovanej pracovnej sily stane významnou cieľovou výrobnou oblasťou pre vyspelé európske firmy, ktoré majú dobre vybudovanú trhovú pozíciu aj za hranicami Európy. Zahraniční investori budú postupne presúvať výrobu finálnych výrobkov na východ, teda aj do SR, aby sa priblížili k zaujímavým východným trhom. Investícia PSA pri Trnave je toho skvelým príkladom. Ak sa PSA Trnava dostane objemom výroby na úroveň Volkswagenu Slovakia, môže predstavovať export výrobkov SR len z týchto dvoch podnikov 20 % súčasného ročného HDP Slovenska. Po roku 2010 by sa mohla takmer polovica subdodávok pre tieto dva podniky vyrábať na Slovensku. Táto skutočnosť ani z hľadiska zamestnanosti nepotrebuje žiadny ďalší komentár.

M. Lapuník: Na túto otázku dávajú najjasnejšiu odpoveď ekonomické parametre SR v porovnaní s členskými krajinami EÚ. Myslím si, že nemôžeme vychádzať z ilúzie, že ihneď po vstupe nám bude lepšie a všetky európske krajiny sa postarajú o náš blahobyt. Opak bude pravdou a nás bude čakať tvrdá konfrontácia, porovnávanie s ostatnými členmi EÚ. Vstup do Európskej únie nebude cieľom, ale len začiatkom tvrdej práce a sústavného úsilia postupne sa vyrovnávať s týmito krajinami vo všetkých porovnateľných kritériách. Budeme sa musieť „naučiť žiť“ v spoločenstve vyspelých krajín. Dnes to ešte nevieme. Nevieme využiť ani tie výhody, ktoré nám EÚ už dnes poskytuje, napríklad v možnosti využívať fondy podporujúce rozvoj a podnikanie. Nevieme vypracovať projekty, ktoré by umožnili využiť naplno zdroje EÚ v prospech Slovenska. Musíme sa ešte veľa naučiť, aby sme mohli hovoriť o pozitívach vstupu do EÚ.

M. Kraus: Reálna pozícia SR v EÚ bude taká, akú si ju dokážeme sami pripraviť. Bude závisieť od dosahovania makroekonomických ukazovateľov, od pokračovaní reforiem v oblasti verejných financií s dôrazom na reformu systému sociálneho a dôchodkového zabezpečenia, pokračovania reformy v oblasti daní, od regionálnej politiky. V neposlednom rade od zvýšenia vymožiteľnosti práva, od zvýšenia etiky a morálky v podnikaní, od celkovej politickej kultúry. Ak dokážeme tieto problémy riešiť, nielen o nich hovoriť, máme veľkú šancu nájsť si svoje zodpovedajúce miesto v Európe.

A. Nekvinda: Reálna pozícia SR v EÚ bude úmerná jej „veľkosti“. Presadzovanie záujmov a požiadaviek bude závisieť od schopností vlády a zástupcov v EÚ. Dôležitá bude vzájomná spolupráca s ostatnými integrujúcimi sa krajinami. Tu sú určité rezervy, ale platí, že v jednote je sila, V4 by na to nemala zabúdať.

V čom vidíte plusy nášho včlenenia sa do EÚ?

A. Barboráš: Naše začlenenie do EÚ umožní mnohým slovenským výrobcom podieľať sa na výrobe subdodávok pre finálne výrobky zahraničných firiem, ktoré majú zabezpečený odbyt po celom svete. Zároveň však bude veľmi bolestivým pre kvalitatívne a ekonomicky nepripravených výrobcov, ktorých výrobky sú spotrebovávané v SR alebo krajinách EÚ z bývalého východného bloku. Títo pocítia najvýraznejšie veľmi tvrdý tlak európskej konkurencie. Bude veľmi záležať na ich pôvodných odberateľoch, či zostanú lojálni k svojim doterajším partnerom, alebo sa zúčastnia (zmenou dodávateľa na zahraničného) na ich likvidovaní. Takáto budúcnosť čaká mnohé slovenské podniky, pretože sú podkapitalizované a nemožno očakávať, že sa ich súčasný stav v krátkom čase zlepší. Osobitnou kategóriou sú slovenskí exportéri, ktorých majetok neovláda zahraničný kapitál a zrejme nebudú na takúto perspektívu bez vlastnej vôle odkázaní. Týchto sa európska konkurencia najmenej dotkne, pretože aj pri súčasnom trende globalizácie budú zahraničiu rovnocenným partnerom. Preto „klobúk dolu“ pred takými slovenskými exportérmi, akým je napríklad Duslo Šaľa. Obyčajný človek však tieto skutočnosti nebude vnímať. Zamestnanosť sa bude postupne významne zvyšovať a životná úroveň slovenských rodín sa reálne zvýši. Na tomto vývoji nič nezmení meno alebo štátna príslušnosť majiteľa či akcionára firmy, v ktorej budú slovenskí zamestnanci na Slovensku pracovať. Rovnaký trend očakávame aj v našej spoločnosti. Ak nebudú naše služby kvalitatívne porovnateľné a cenovo výhodnejšie ako ponúkne európska konkurencia našim stálym odberateľom, stratíme svojich zákazníkov. Určite využijeme všetky aspekty, ktoré nás na našom trhu zvýhodňujú. Medzi najdôležitejšie patrí nadštandardný prístup k zákazníkovi, širší sortiment poskytovaných služieb v rámci vzájomnej spolupráce, ale aj solidárnosť k partnerovi a osobnejší vzťah či prístup. Tieto faktory môžu byť veľmi silnou zbraňou tých domácich firiem, ktoré už nie sú také zraniteľné na poli kvality, a preto môžu byť veľmi silným konkurentom aj voči takému argumentu, akým sú platobné podmienky zahraničnej konkurencie.

M. Lapuník: Slovenský plynárenský priemysel je z tohto pohľadu špecifický, podobne ako aj iné spoločnosti, ktoré už dnes obchodujú s krajinami EÚ. Tranzitný systém plynovodov prepravuje zemný plyn z Ruska do západných krajín Európy, SPP je teda strategicky významnou spoločnosťou pre krajiny EÚ už dnes. Takže možno konštatovať, že SPP, ako súčasť Slovenska, už v EÚ je. Toto tvrdenie podčiarkuje i fakt, že 49-percentnými akcionármi v SPP sú nemecký Ruhrgas a francúzsky Gaz de France. Okrem toho, v spoločnosti sa už dnes snažíme aplikovať legislatívu EÚ, platnú pre oblasť plynárenstva, čo je jeden z dôvodov reštrukturalizácie SPP, ktorá v súčasnosti intenzívne prebieha.

M. Kraus: Predovšetkým v posilnení medzinárodného postavenia SR, čo podporí prílev zahraničných investícií, otvoria sa trhy, a tým aj nové obchodné príležitosti pre slovenské podniky. Pre obyvateľov možnosť pracovať v rámci EÚ, zlepšenie možností štúdia, voľného pohybu, čiže zvýšenie šancí na vlastnú realizáciu. Očakávam aj posilnenie demokratických princípov štátu, zvýšenie záruky ochrany ľudských práv a slobôd a zvýšenie tlaku na vyrovnanie sa s rôznymi problémami a metódami, ktoré sa u nás udomácnili.

A. Nekvinda: Naša spoločnosť ako univerzálna poisťovňa úspešne pôsobí na slovenskom trhu desiaty rok. Celá finančná skupina ČP Group sa dlhší čas pripravuje na vstup do EÚ. Zámerom Českej poisťovne je ponúkať svojim klientom moderné produkty a služby, a to na porovnateľnej úrovni, ako je zvykom v štátoch EÚ už teraz. Plusy vidím predovšetkým v prijatí právnických noriem EÚ v oblasti poisťovníctva v celej komplexnosti.

Integračné mínusy?

A. Barboráš: Najzávažnejším integračným mínusom polovice našich zamestnancov bude jazyková bariéra. Musíme nevyhnutne zabezpečiť, aby všetci kontaktní ľudia boli jazykovo príslušne vybavení. Zamestnanci s jazykovým deficitom sa budú môcť venovať komplexnej príprave a realizácii firemného produktu pre tie slovenské spoločnosti, v ktorých pracovným jazykom nebude angličtina. Aj preto rozhodujúcimi poskytovateľmi našich produktov budú musieť byť ľudia s výbornými jazykovými znalosťami.

M. Lapuník: Je to približne 6- až 8-ročný časový posun medzi tým, kde sa dnes nachádza SPP a ostatné plynárenské spoločnosti Európskej únie. Zásadný rozdiel je v úrovni liberalizácie trhu so zemným plynom v krajinách EÚ a na Slovensku. Slovenský trh so zemným plynom sa otvoril 1. júla 2002 pre zákazníkov s ročnou spotrebou nad 25 milión kubíkov. Od 1. januára 2003 sa úroveň minimálnej spotreby znížila na 15 milión kubíkov, čím sa vytvorili podmienky na vstup ďalších obchodníkov so zemným plynom a SPP prišiel o postavenie prirodzeného monopolu. SPP teda musí vykonať všetky kroky k tomu, aby bol maximálne konkurencieschopný na otvorenom trhu a aby si zachoval dominantné postavenie.

M. Kraus: Naša firma je súčasťou nadnárodnej skupiny, ktorej súčasťou firemnej filozofie je rovnaký prístup ku všetkým firmám. Procesy a priebehy sú rovnaké bez ohľadu na to, v ktorej krajine sa firma nachádza, naši zamestnanci sú členmi celosvetových pracovných skupín, podieľame sa na globálnych riešeniach v rámci firmy, naše výrobky sú na trhoch EÚ, Ameriky, Ázie. Myslím si, že my sme na integračné procesy pripravení, nevidím žiadne závažné integračné mínusy.

A. Nekvinda: Z nášho pohľadu nevnímame integračný proces negatívne. Určite sa zostrí konkurencia, ale tá je aj v súčasných podmienkach veľká, takže sme pripravení. Nové impulzy a trendy sú pre nás výzvou a nie strašiakom.

Dajú sa tie mínusy vnímať ako výzva obyvateľstvu?

A. Barboráš: Znalosť angličtiny je základnou výzvou pre všetkých obyvateľov Slovenska. Angličtina je a bude komunikačným jazykom EÚ. Nemčina, francúzština alebo taliančina budú tých, čo ich ovládajú, ešte viac zvýhodňovať, ale angličtina zostane popri materinskom jazyku každého člena EÚ najdôležitejším, teda „úradným jazykom“.

M. Lapuník: Myslím, že po zovšeobecnení áno. Jednou z prvých, hlavne pre mladých, by mala byť výzva naučiť sa komunikovať aspoň v jednom cudzom jazyku. To je prvý a základný predpoklad na komunikáciu so zahraničnými partnermi. Druhou výzvou je sústavne na sebe pracovať, vzdelávať sa, zdokonaľovať sa vo všetkých oblastiach. Dôležité popri tom je zachovať si slušnosť, serióznosť, dôveryhodnosť a ľudskosť. Toto sú vlastnosti, ktoré by mali hrať prím pri prezentácii Slovákov v budúcej Európe, a nielen tam.

M. Kraus: Osobne si myslím, že výzvou pre naše obyvateľstvo by mali byť skôr integračné plusy. Dostávame šancu lepších príležitostí ako jednotlivci, regióny aj celá krajina. Chopme sa jej a využime ju.

A. Nekvinda: Jednoznačne áno. Predovšetkým pre mladú generáciu sa otvárajú neobvyklé možnosti. Je potrebné využiť všetky pozitívne skúsenosti krajín, ktoré vstúpili do EÚ pred nami a aplikovať ich na naše pomery. Zvládli sme rozdelenie republík a ich samostatnosť, teraz sa budeme integrovať do väčšieho zoskupenia. Nebojíme sa, že by sme to nezvládli.

Zmení vstup do EÚ niečo vo vašom osobnom a profesionálnom živote?

A. Barboráš: V živote podnikateľa sa postupne zmení najmä jeho chápanie merania hodnôt. Začne si oveľa viac vážiť úspechy iných slovenských podnikateľov a bude si vysoko vážiť ich prípadnú lojalitu. Oveľa viac osobného času bude venovať spoločenským podujatiam s cieľom prezentácie vlastnej spoločnosti. Bude nútený svoju firmu pripomínať, aby zákazníci videli, koho služby používajú, koho výrobky spotrebovávajú. Ľudí uspokojuje, ak spotrebovávajú produkty úspešnej firmy, ktorá má zároveň dobré meno. Nebude existovať vážna administratívna prekážka umiestniť na európskom trhu dobrý slovenský produkt. Aj európsky spotrebiteľ si na nás zvykne tak rýchlo, ako sme si my zvykli na drahé a pekné európske výrobky hneď po „nežnej revolúcii“ bez ohľadu na to, či sme mali na ich kúpu peniaze. Je na nás, či naučíme Európu v podstatne väčšej miere spotrebovávať slovenské výrobky či služby a ako rýchlo jej dokážeme, že vieme rovnako kvalitne a dobre pracovať ako jej doterajší obyvatelia.

M. Lapuník: Domnievam sa, že v profesionálnom živote už nie. To sa už stalo privatizáciou SPP. V osobnom živote určite áno, napríklad pri cestovaní do cudziny, pri colnom a pasovom vybavovaní, pri triedení občanov podľa príslušnosti k EÚ a ostatných. Predpokladám, že negatívne zmeny osobne nepocítim. A pozitívne? Okrem zjednodušeného cestovania a zvýšeného pocitu kozmopolitnej spolupatričnosti, tie ostatné už vzhľadom na súčasný vek a čas predpokladaných pozitívnych dosahov možno ani nebudem potrebovať. Verím však, že si ich užije súčasná generácia mladých, začínajúcich odborníkov.

M. Kraus: Veľké zmeny neočakávam. Ja som už dostal šancu spoznať prácu manažérov v EÚ, ich postoje, metódy a správanie sa v rámci biznisu. Čakám len jediné, to, čo som poznal aj doteraz, tvrdú prácu, tvrdý, ale férový boj o presadenie sa. Nikto ani mne ani firme nedá nič zadarmo, rozhodnú len argumenty a skutočné výsledky.

A. Nekvinda: Čo sa týka profesionálneho života, všeličo je už spomenuté v predchádzajúcich odpovediach a k tomu je ešte možné azda dodať, že očakávam ešte viac rokovaní v anglickom jazyku než doteraz. Angličtina sa stane jazykom EÚ. Na osobný život majú hlavný vplyv prozaickejšie veci než EÚ. A to je dobré. A hlavne sa teším na opäť ľahší prechod cez rieku Moravu.

Peter Kasalovský