Mesto, ktoré sa vracia k ružiam

Hlohovec, mesto na Považí, leží na severnom výbežku Panónskej nížiny, je križovatkou medzi Trnavou a Topoľčanmi, spojnicou medzi Kúpeľným mestom Piešťany a starodávnou Nitrou. Vďaka svojej výhodnej polohe bolo osídlené už v mladšej dobe kamennej. Výrazné osídlenie Hlohovca je zo staršej doby bronzovej a z doby, keď na toto územie prichádzajú Kelti. Prvá písomná zmienka o Hlohovci - Golguz - pochádza z roku 113 v Zoborskej listine, kde sa spomínajú aj obyvatelia pôvodného stredovekého hradu, ktorý plnil dôležitú úlohu politického, obchodného, vojenského a administratívneho centra formujúceho sa uhorského štátu. Hrad i Hlohovec vlastnil uhorský kráľ. Mestské práva získal Hlohovec v roku 1362. Hrad vlastnili popredné rody - Kontovci, nazývaní aj Fraštákovci, podľa ktorých sa Hlohovcu dodnes hovorí Frašták, ďalej Thurzovci, Forgáčovci či Erdődyovci, ktorí na zámku žili do roku 1945. Dnešnú podobu má z konca 18. storočia. Mesto ho získalo do majetku v minulom roku v auguste a po tom, ako sa aristokratické združenie Slovenska vzdalo jeho rekonštrukcie a následného užívania, má jeho ďalšie využitie v rukách samotný magistrát. Alternatív je viac, primátor má záujem o jeho zachovanie a oživenie. V areáli rozsiahleho anglického parku s francúzskymi terasami sa okrem vzácnych platanov nachádza aj empírové divadlo z roku 1802, unikát strednej Európy. V Hlohovci pôsobili viaceré významné osobnosti, básnik Ján Hollý, Rudolf Dilong, spisovateľ Ľudo Zúbek, sochár Vojtech Ihriský, keramikár Jozef Sušienka, barokový hudobný skladateľ Paulín Bajan, Edmund Pascha a i. Tradovaný je pobyt L. van Beethovena, na miestnom židovskom cintoríne sa nachádza hrob starej matky básnika H. Heineho. Sídli tu Vlastivedné múzeum, Hvezdáreň a planetárium, množstvo historicky vzácnych architektonických pamiatok dodáva mestu turisticky zaujímavý