Nastal čas lámania chleba

To, že sa práve teraz „láme chlieb“, treba čo najviac prízvukovať nielen poľnohospodárskej verejnosti a vidieku, ale už burcovať celú verejnosť. Teraz ide o naozajstný chlieb, ide o pozíciu slovenského poľnohospodárstva doma a vo svete na najbližšie minimálne trojročné obdobie. Slovenskí poľnohospodári sú na zvraty zvyknutí. No zvrat, ktorý ich čaká od budúceho roka, má úplne iný charakter. Je to boj a nielen o pozíciu na agrárnom trhu, kde treba umiestniť vyrobený tovar, ale je to predovšetkým prekliesnenie si pozície v byrokratickom zázemí na získanie vyčlenených finančných zdrojov zo štátneho rozpočtu a z rozpočtu EÚ, ktoré im patria a o ktoré najmä v poslednom čase tak zúfalo bojujú.

Tento zvrat ešte sťažujú problémy, ktoré by vôbec nemuseli byť. Sú to problémy s prebytkom produkcie ošípaných, hydiny, obilia, ktoré tu vznikli len v dôsledku nečinnosti štátnych a zo zákona zodpovedných orgánov. K tomu všetkému treba pripojiť vládou nadiktovaný cenový šok v raste cien energií, DPH, spotrebných daní a v zmrazení zvyšovania platov. Len takémuto stavu treba pripísať skutočnosť, že v raste cien potravín sa nepremietajú ani teraz v potrebnej miere tieto náklady, že výrobca a spracovateľ potravín ešte stále musí utlmovať tieto riadené šoky na vrub svojej efektívnosti. Tak sa znižuje spotreba mäsa a jeho výrobkov, mlieka a výrobkov z neho. Kvôli dovozom múky a obilia z ČR stojí obilie slovenských producentov v skladoch. Pre znižovanie stavov zvierat stojí kŕmne obilie taktiež na skladoch. Pre zdĺhavé riešenie finančných zdrojov na proexportné aktivity sú v skladoch prebytky mliečnych výrobkov, sladu, konzerv atď. Tento stav nemusel byť, lebo v NR SR pri prerokúvaní štátneho rozpočtu v decembri minulého roka sme pre poľnohospodárstvo navrhovali navýšenie rozpočtu o 0,5 - 1,5 mld. Sk, ale neochota vládnej a parlamentnej moci tomu zabránila. Nemusel byť ani zúfalý stav v obchodovaní s ošípanými, ale ani s hydinou, keby Intervenčná poľnohospodárska agentúra okamžite, tak ako jej to ukladá zákon, vstúpila na trh a stabilizovala ho. Nemusel byť tento stav v dovozoch, keď by sa nehľadali na príslušných ministerstvách zákonnými normami umožňujúce úniky alebo zdržovania, keby zodpovední ministri mali aj za stranícky cieľ ochranu slovenských poľnohospodárov a nie „medzinárodnú spoluprácu“. Mnohokrát počínanie našich zodpovedných mi pripomína správanie svine pod dubom z diela slávneho bájkara Krylova. Možno aj oni by mali pozdvihnúť hlavy hore a vidieť, že kde tie žalude rastú a keď korene zničia, tak aj strom vyschne.

EÚ nám posiela výstrahy, že najmä v poľnohospodárstve nebudeme schopní získať financie z fondov, ktoré nám prisľúbila. Ako poslanec - člen poľnohospodárskeho výboru, sa k tomu tiež prikláňam a nie som sám. Zaostávanie za minulej vlády a pomalý štart súčasnej vlády je toho dôsledkom. Na dôvažok naši „prvotriedni vyjednávači“ pripustili, aby sa len 20 % prostriedkov čerpalo z rozvojových fondov na priame platby. Vo fonde SAPARD, ale aj pre rozvoj vidieka sú výdatné zdroje. Ich čerpanie je pre poľnohospodárov a potravinárov spojené nielen s problémami vypracovania zodpovedajúcich projektov, ale ešte väčší problém je ich kapitálová poddimenzovanosť. Sprivatizované slovenské banky sa nepretekajú s ponukou na úverovanie našich poľnohospodárov a vôbec slovenského vidieka. Svoje zohráva aj neprimeraný tlak koncentrovaného obchodu, ale aj časť spracovateľského priemyslu hlavne v zahraničných rukách. Neúnosnosť súčasnej situácie vyústila do petičnej akcie poľnohospodárov podporených vyše 101-tisíc podpismi. Následná reakcia a prijaté opatrenia v parlamente možno na krátky čas vytvoria náplasť na rany, ale z dlhodobého hľadiska sa nevyhneme systémovým riešeniam.

V tomto smere by sa mal minister poľnohospodárstva viacej snažiť využiť svoj vládny a politický potenciál. Ak poľnohospodári, naša vláda a my poslanci máme dúfať, že sa situácia zlepší, musíme pokračovať s konkrétnymi činmi. Výbor NR SR pre poľnohospodárstvo v tomto smere môže, ba musí zohrať nielen nápomocnú, ale aj kontrolnú funkciu a situáciou v rezorte poľnohospodárstva sa pravidelne zaoberať.

MVDr. Gabriel Karlin

poslanec NR SR (HZDS-ĽS)