Nepoučiteľný jarný oheň

Komentuje Ladislav Kulik

Príchod jarných mesiacov znamená pre takmer všetkých z nás i čas jarného upratovania a ono je často spojené s likvidovaným nepotrebných vecí aj ohňom. Varovania o nebezpečenstve, ktoré číha na človeka pri zakladaní ohňa, sa už stávajú sprofanovanými heslami, napriek tomu sa rok čo rok nevyhneme prípadom, keď sa sila plameňov vymkne spod kontroly človeka a dôsledky bývajú otrasné. Vyzerá to tak, ako keby sme úmyselne chceli konať proti rozumu i platnej legislatíve. Ako však ona vymedzuje počiny dobrého sluhu a zlého pána? Zákon o ochrane pred požiarmi pozná pojmy vypaľovanie, spaľovanie a zakladanie ohňa. V prvom prípade jednoznačne zakazuje právnickým či fyzickým osobám akékoľvek vypaľovanie trávy, bylín a iných suchých porastov vrátane úmyselného zapaľovania slamy po zožatí obilia na poliach. Zákon teda ráta s aktívnou činnosťou človeka pri vypaľovaní suchých porastov, ale v praxi sa vyskytnú aj prípady vzniku požiarov v dôsledku inej činnosti, napríklad následkom dopravnej nehody alebo z iskrenia pri brzdení vlakových súprav na železničných zvrškoch. Tie sú však veľmi zriedkavé a aj štatistiky jednoznačne hovoria o vysokom percente v prospech podpaľačov. Založiť oheň je povolené vtedy, ak ostane pod kontrolou a nespôsobí požiar ani pri nedbanlivej činnosti toho, kto ho zakladá. Preto je oheň zakázané zakladať na miestach, kde by sa mohol rozšíriť, teda napríklad tam, kde sa nachádzajú ľahko horľavé látky vrátane suchej trávy a raždia a hoci pričinením vetra by sa mohol preniesť na širšie okolie, les či iné objekty. Aj vykonávacia vyhláška k zákonu ukladá správcom, vlastníkom a užívateľom lesov vytvárať v lesoparkových zónach alebo v najčastejšie navštevovaných častiach lesa bezpečné ohniská, z ktorých sa oheň nemôže rozšíriť.

Pri spaľovaní horľavých látok na voľnom priestranstve musia byť splnené niektoré podmienky. Právnická osoba pred týmto úkonom musí mať predchádzajúci súhlas príslušného okresného riaditeľstva hasičského a záchranného zboru. Vykonávacia vyhláška k zákonu určuje podmienky, za ktorých ona môže tento krok učiniť, napríklad sústrediť horľavé látky do hromád, zabezpečiť hasiace látky úmerné spaľovaniu, dozor počas spaľovania, ale aj určitý čas po jeho ukončení, aby nemohlo dôjsť k opätovnému horeniu. Hasiči môžu požadovať aj to, aby sa látky spaľovali v bezvetrí. Právna norma pozná aj čas zvýšeného nebezpečenstva požiarov, ten je predovšetkým v jarnom období a pri dlhotrvajúcom suchu a vtedy je spaľovanie horľavých látok na voľnom priestranstve zakázané.