Z času na čas nadbytok vody

Aj na Slovensku pribúda deficitných rokov na dažďovú vlahu

Voda sa aj v krajinách, ktoré majú relatívne dostatočné zdroje, stáva stále cennejším artiklom a Slovensko medzi nimi nie je žiadnou výnimkou. Skôr, ako sa nám podarí uzavrieť prístupový proces do spoločenstva krajín EÚ, musíme usporiadať problematiku vody na odbornej i politickej úrovni. Ako je známe, nový kompetenčný zákon predpokladá prechod vodného hospodárstva na ministerstvo životného prostredia, vrátane Slovenského vodohospodárskeho podniku. V rezorte pôdohospodárstva však zostanú hydromeliorácie a závlahy a ako povedal minister životného prostredia SR László Miklós, oba rezorty sú v tom zajedno. Vodárne a kanalizácie sa stávajú akciovou spoločnosťou a štát sa v tomto prípade dostáva z riadiacej úlohy do postavenia kontrolného subjektu. Minister v tejto súvislosti bezprostredne po konferencii o vode v Banskej Štiavnici doslova uviedol, že bol jedným z tých, čo

boli proti tomu,

aby ministerstvo životného prostredia riadilo, či dokonca zakladalo tieto spoločnosti. Dôvod je pritom jednoduchý, podniky sú sčasti aj plošným znečisťovateľom a kontrolovať ich musí nezávislý subjekt. V oblasti štátnej správy sa rezort životného prostredia musí vyrovnať aj s optimalizáciou územných oblastí. Pre racionálne riadenie životného prostredia nie je podľa niektorých odborníkov potrebných viac ako 38 až 40 prvostupňových orgánov, totožných s pôvodným usporiadaním do roku 1996. Z toho vyplýva, že niektoré územné pôsobnosti bude potrebné zrušiť, iné premiestniť. To, že hlavným aspektom vodného hospodárstva je integrácia vo viacerých rovinách, svedčí aj snaha o integráciu hraníc chránených území vodných zdrojov a chránených území prírody. V praxi je to potrebné napríklad z hľadiska náhrady majetkovej ujmy. Keďže sa tieto územia vzájomne prekrývajú, zotrvanie pôvodného stavu by mohlo vyvolať situáciu, že by sa odškodnenie vyplácalo dokonca dvakrát. V poslednom čase sa veľa hovorí aj o potrebe integrácie činnosti stráží. Ako je známe, v súčasnosti na Slovensku pôsobí

celý rad stráží,

ochrany prírody, vodná, lesná, poľná, poľovná a tým, že pôsobia oddelene, ich účinnosť je nedostatočná. Snahou životného prostredia je integrovať minimálne činnosť stráže vodnej a ochrany prírody, posilniť ich materiálne vybavenie a legislatívne zabezpečenie. Vzdialenou predstavou rezortu je však vytvorenie krajinnej polície, ktorá by sa tejto činnosti zhostila najlepšie. Podobné platí aj o informačných a monitorovacích systémoch. Touto problematikou sa zaoberá viacero zložiek a rezortov a ich činnosť sa neraz vzájomne prelína. Osobitnú pozornosť si zasluhuje povodňový, varovný a predpovedný systém, ktorý gestoruje Slovenský hydrometeorologický ústav. Skúsenosti ukázali, že hrozbou sú nielen veľké povodne, ale značné škody dokážu spôsobiť aj náhle miestne

dažde a povodne

na menších tokoch. Tie sa síce ťažko predpovedajú, ale rozhodne by stálo za to vytvoriť systém, ktorý by dokázal varovať aj pred takouto hrozbou miestnych búrok. Integrovaná stratégia aproximácie Slovenska do EÚ z hľadiska pitnej vody a jej odkanlizovania predpokladá najväčší nápor na investície okolo rokov 2008 až 2010. Len v oblasti investičných nákladov si táto stratégia vyžiada vynaložiť do roku 2035 približne 188 mld. Sk. Asi tretina nákladov by mala ísť do vody a značné prostriedky si vyžiada aj čistenie odpadových vôd. V súčasnosti je podľa L. Miklósa najväčším aktuálnym projektom výstavba čistiarní odpadových vôd a kanalizačnej siete v Banskej Bystrici, ďalej v Nitre, Trenčíne a Komárne. Naliehavým a rovnako aktuálnym je aj riešenie zásobovania pitnou vodou regiónu Veľkého Krtíša, oblasti južného Zemplína a odkanalizovanie a očistenie vôd Liptova. Osobitne citlivo

vnímame hrozby

globálneho otepľovania a jeho vplyvu na zdroje vody. To, že sa stáva realitou, poznať na výskyte škodcov poľných kultúr a úbytku dažďových zrážok, keď v poľnohospodárstve je dnes zhruba za tri roky vždy jedna na vlahu deficitná sezóna. O tomto a ďalších problémoch s tým súvisiacich hovorili slovenskí vodohospodári aj na nedávnej konferencii k Svetovému dňu vody v Banskej Štiavnici. Ich trvalou úlohou bude obohatiť ekosystém krajiny o chýbajúcu vodu a kde sa nečakane vyskytne jej nadbytok, dokázať ju odviesť tak, aby prívalom nenarobila ťažko nahraditeľné škody.

Peter Farárik