Aby sme nehrali druhé husle + foto Ján Šimunek

Meškanie informácií môže spôsobiť veľa zla, aby sme to neľutovali

Európska únia sa skloňuje v každom páde, najmä potom, čo sme sa dostali medzi desať vyvolených. Stanovené limity pre poľnohospodárstvo nie sú mnohým po vôli u nás, ale aj v susedných krajinách. Bezprostredne sa to týka aj potravinárskeho priemyslu. Preto sme na tému EÚ a slovenský agrokomplex, s dôrazom na poľnohospodárstvo, požiadali o názor Ing. Jána Šimunka, predsedu Únie podnikateľov a zamestnancov v potravinárskom priemysle.

Náš vstup do Európskej únie je predo dvermi, čo potvrdzuje aj blížiace sa referendum. Sú podľa vás poľnohospodári a potravinári dostatočne informovaní o výhodách a nevýhodách nášho vstupu?

- Ani by som nepovedal. Vlani, keď Slovenská poľnohospodárstva a potravinárska komora organizovala protestnú akciu proti stanoveným limitom, nebolo v Bratislave toľko protestujúcich, ako sme predpokladali, preto sa nazdávam, že aj vtedy boli informácie povrchné, nedostali sa ku každému, koho sa mali dotknúť. Vari najväčšiu nevôľu vyvolal protest stanovený pre mlieko.

To znamená, že informácie o Európskej únii chýbajú?

- Nie každý je informovaný, aj keď sa o úniu zaujíma. Nepozná klady a zápory. Potravinári majú pochybnosti, či je kampaň správne usmerňovaná a či poskytuje dostatok informácií. Preto sú mnohí na pochybách, či prispeje k pozitívnemu výsledku. Za najväčší nedostatok považujem, že padol návrh, aby sa o rizikách vstupu diskutovalo až v júni. To je

zásadná chyba,

lebo mnohí sú na vážkach, myslím tým poľnohospodárov i potravinárov, či nám vstup prospeje alebo nie. O rizikách vstupu by sa malo hovoriť pred referendom.

Aká je situácia na vidieku?

- Obyvatelia sú menej informovaní ako v mestách. A to je chyba, lebo vidiek je pri rozhodovaní o bytí a nebytí aktívnejší. Potvrdzujú to voľby. Účasť na vidieku je vyššia ako v mestách. Žiaľ, informovanosť je chabá, verím však, že pred referendom bude účinnejšia.

Mala by sa na tom podieľať aj SPPK?

- Isteže. Keďže informovanosť nie je zatiaľ dobre zvládnutá, pripadá jej tiež úloha informátora. Komora by mala vysvetľovať šance prvovýrobcov a výrobcov potravín. Stále sa totiž ozývajú hlasy, že po našom vstupe do EÚ sa z obchodov vytratia naše potravinárske výrobky. Som iného názoru. Nevytratia sa, ale pribudnú k nim zahraničné, čo potvrdí konkurenčný boj o spotrebiteľa. Budeme sa musieť presadiť kvalitou. Tak ako doteraz. Vyvážame kvalitu a kvalitu aj dovážame. V niektorých krajinách nás prinútili

obmedziť dovoz

tvrdých syrov. Akawi z Nových Zámkov stále vyvážame. Platí to aj o masle a sušenom mlieku. A ostatné mliečne výrobky? Za hranice sa nedostanú všetky, ale verím, že ich postupne pribudne na exportnej listine. Bude to však záležať nielen od kvality, ale aj príťažlivosti obalov.

Poľnohospodári sa obávajú, že z maštalí ubudnú dojnice.

- Ubudnú, ale s nízkou úžitkovosťou. Nahradí ich menší počet kráv s vyššou dojivosťou. Preto chovatelia potrebujú informačnú kampaň a konkretizáciu chovateľskej základne. Keď si ju osvoja, nebudú s obavami očakávať náš vstup medzi európsku elitu.

Nedostatočná informovanosť naháňa strach z rastu nákladov o päťdesiat percent. Čo vy na to?

- To si žiada v informačnej kampani venovať zvýšenú pozornosť podrobným analýzam. Malo by sa hovoriť aj o predpokladaných odbytových cenách, ktoré tiež naháňajú strach agropodnikateľom, lebo ich rast bude aspoň do určitej miery korigovať trh, a, samozrejme, kúpyschopnosť obyvateľov. Hovorí sa o mlieku a chove ošípaných, o ich konkurencieschopnosti. O nich však s konečnou platnosťou rozhodne až vývoj agropodnikateľmi neovplyvnených nákladov. Aj keď v mnohých poľnohospodárskych i potravinárskych podnikoch majú predstavu o vlastnej výrobnej štruktúre, predsa nevedia, či ich po začlenení do EÚ nebudú musieť korigovať. Je to preto, lebo im chýbajú konkrétnejšie informácie.

Vstupom do EÚ sa zmení celý rad systému výroby v mliekarenskom priemysle, ktorého zväzu ste predsedom.

- Áno. Vyžiada si však spojenie systému kvót, výšky podpôr alebo prípadných sankcií. Momentálne musí prax venovať veľa času riešeniu operatívnych problémov, ktoré vznikli na trhu s niektorými ťažiskovými komoditami, stále

chýbajú podnety

na integračnú prípravu. Preto som navrhol, aby regionálne poľnohospodárske a potravinárske komory organizovali školenia, ktoré by postupne mohli vymazať všetky biele miesta v spracovateľskom priemysle.

Zaručujú výrobcovia mliečnych produktov plynulé zásobovanie trhu?

- Aj po vstupe zahraničného kapitálu je to samozrejmé. Ako predseda Slovenského zväzu mliekarov sa budem usilovať o to, aby sme v exporte nehrali druhé husle, aby sme sa kvalitou presadzovali na zahraničnom trhu. Nielen tradičnými výrobkami, a tým dali pracovné príležitosti väčšiemu počtu pracovníkov. Vstup do EÚ musí byť aj v mliekarenskom priemysle prioritou. A nielen pre mliekarov, ale všetkých producentov potravinárskych výrobkov.

Vladimír Levický