Trhliny v spojenectve

Problémom nielen priateľská paľba

Medzi zdanlivo pevným spojenectvom Spojených štátov a Veľkej Británie sa objavujú prvé trhliny. Najväčšiu má na svedomí tvrdenie Pentagónu, že Sýria a Irán zásobujú režim Saddáma Husajna zbraňami. V blízkej budúcnosti to môže znamenať prípadné rozšírenie konfliktu na územie ďalších štátov Stredného východu. Šéf britskej diplomacie Jack Straw však v stredu vylúčil, že by sa jeho krajina zapojila do nejakých vojenských operácií proti susedom Iraku. „Urobilo by mi to starosti, keby to bola pravda. Nie je to možné a s nejakou takou akciou nechceme mať vonkoncom nič spoločné,“ konštatoval.

Britom robí problémy aj prehnaná horlivosť amerických vojakov, ktorí v obave pred teroristickým útokom zmasakrovali vozidlo s irackými ženami a deťmi. Samotní vojaci Jeho veličenstva si radšej na územiach, kde sa situácia relatívne upokojila, dali dole prilby a nahradili ich baretmi, pričom na automobily najprv mávajú, predtým než začnú strieľať.

Spojenectvo narúša aj takzvaná priateľská paľba z armády Spojených štátov, ktorá si na britskej strane vyžiadala už niekoľko ľudských životov. Pri tomto iskrení nemožno zabúdať ani na ďalšiu britskú „provokáciu“, keď denník Daily Mirror angažoval známeho amerického novinára Petera Arnetta, ktorého prepustili z NBC, pretože poskytol rozhovor irackej televízie, kde sa vyjadril nie práve lichotivo o prebiehajúcej vojenskej kampani USA.

Okrem toho zastávajú vlády v Londýne a vo Washingtone rozdielne pozície o zaobchádzaní so zajatcami, o úlohách OSN v povojnovom Iraku a o mierovom procese na Blízkom východe. Pokiaľ americký prezident George W. Bush nezverejní avizovaný „cestovný plán“ pre mierový proces, môže to znamenať citeľný zlom, ktorý zmení veľa záležitostí v budúcnosti, uviedli londýnske Times.

Tie isté noviny vo svojom komentári vyhlásili, že vojna proti Iraku môže destabilizovať celú oblasť Blízkeho východu. Podľa Times je pre výsledok vojny a akékoľvek povojnové usporiadanie situácie v regióne najdôležitejší Irán. Stúpenci tvrdej línie v Iráne si rovnako ako iránski reformátori želajú Husajnov pád. Lenže americké víťazstvo môže mať dva rôzne konce, a ani nad jedným nebudú Iránci jasať: obkľúčenie Iránu americkými silami alebo nestabilita pozdĺž dlhej hranice.

Konflikt v Iraku prináša problémy aj vládam v Turecku, Jordánsku a tiež v Saudskej Arábii. Rijád neskrýva svoju nevôľu nad tým, že vojna by mohla trvať dlhšie ako mesiac - presne tak dlho totiž udrží poriadková polícia na uzde protivojnových demonštrantov. Čím dlhšie budú v televíznom spravodajstve dominovať zábery z vojny, tým intenzívnejšie hrozí Saudskej Arábii zmätok, teroristické akcie a dokonca aj povstanie, konštatoval londýnsky denník. Pre spojencov teda platí viac než kedykoľvek predtým - rýchlo, hlavne rýchlo na Bagdad.

Mladen Bosiočič

RASTER

Neveria Bushovi

Podpora vojny v Iraku prvýkrát od začiatku invázie klesla v Británii pod 50 percent, aj napriek úspechu, ktorý britskí vojaci dosiahli v ostatných dňoch. Vyplýva to z najnovšieho prieskumu, ktorý včera uverejnil londýnsky denník Daily Mirror. Prieskum agentúry ICM tiež odhalil, že Briti nedôverujú americkému prezidentovi Georgeovi W. Bushovi - viac ako 70 percent opýtaných neverí, že Bush hovorí pravdu. Britský premiér Tony Blair získal lepšie skóre, i keď ani jemu neverí 60 percent respondentov.