Možnosti a trendy

Odchádzajú lekári aj sestry

Netreba byť veľkým odborníkom na to, aby človek zistil, že v civilizovaných krajinách je v zdravotníctve mnohé inak. Či už ide o prístup k pacientovi, možnosti lekárov, alebo trendy, ktoré vo vyspelých krajinách preferujú. Stačí sa pozrieť napríklad na revízne lekárstvo. Detailne majú vypracované štandardy diagnostických a terapeutických postupov pre jednotlivé ochorenia. V porovnaní so zahraničnými kolegami slovenskí revízni lekári sú v postavení skôr kontrolóra, ktorý sleduje najmä ekonomickú stránku liečby. Post odborníka, ktorého by akceptoval poistenec i poisťovňa, či lekár - kolega, zatiaľ chýba. Navyše aj z radov týchto lekárov sa ozýva, že sú, obrazne povedané, často tlačení do činnosti v prospech poisťovne a nie pre pacientov.

No problémov v oblasti medicíny i celého rezortu je u nás viac. Podľa predstaviteľov ich stavovskej organizácie majú o slovenských lekárov veľký záujem pracoviská v zahraničí a, naopak, slovenskí lekári majú najmä z finančných dôvodov záujem odchádzať zo SR. A tak nám v tichosti začína vznikať vákuum v niektorých oblastiach zdravotníckej starostlivosti, hoci v súvislosti s odchodom lekárov, sestier či iného ošetrovacieho personálu u nás štatistiku nerobíme. Pripomeňme si len také maličkosti: lekár v zahraničí si môže dovoliť zaplatiť každú dostupnú odbornú literatúru, účasť na akomkoľvek odbornom seminári a špecialista i na kongrese. Z platu, ktorí majú naši lekári, sa odborný rast financovať nedá. Odborníci zaoberajúci sa touto problematikou, sa zhodujú na tom, že vlastne všade na svete je úroveň zdravotníckej starostlivosti v nemocnici obrazom jej technického vybavenia, profesionálnych vedomostí a schopností zdravotníckych pracovníkov, ale aj odrazom schopností manažérov, ktorí vedú jednotlivé tímy a celú nemocnicu. No čo sa týka vybavenosti, sú oblasti, v ktorých u nás zaostávame aj za susednou Českou republikou.

Odlišujeme sa aj pri prejavoch nespokojnosti lekárov. Vo vyspelých krajinách zvyčajne nespokojní lekári štrajkujú manifestačne. V Nemecku napríklad demonštrujú vo voľnom čase, v Taliansku musia zabezpečiť základnú prevádzku a protest ohlásiť desať dní dopredu aj v tlači. Navyše majú strach aj z prepúšťania, lebo u nich je lekárov nadbytok. V USA patria lekári k najlepšie plateným profesiám. Paradoxným v histórii štrajkov bol však štrajk mestských lekárov v New Yorku, ktorí na začiatku 80. rokov štrajkovali tak, že namiesto toho, aby obmedzili lekársku starostlivosť, prijímali do nemocnice všetkých chorých. Za jeden deň sa nemocnice tak preplnili, že mesto pristúpilo na požiadavky lekárov. O tejto forme svojho času uvažovali aj slovenskí lekári.

Teraz je u nás v centre pozornosti reforma, prechod nemocníc pod VÚC, stála finančná nedocenenosť tejto profesie, ale aj vysoké nájomné za ambulancie v zdravotníckych priestoroch. A, samozrejme, prístup k pacientom. Trendy, ktoré sa objavujú v niektorých kútoch Slovenska, sú „špecialitou“, bez ktorej by sme sa v tomto rezorte zaobišli. Vyplávali na povrch pri medializovaní názorových rozdielov medzi vedením nemocnice a súkromnými lekármi, ktorí tam majú v prenájme ambulancie. Okrem iného sa v tejto súvislosti spomínal poradca riaditeľa nemocnice i to, že „radí“, hoci s rezortom zdravotníctva vôbec nemá skúsenosti. Prišiel totiž ako okresný koordinátor určitej politickej strany a majiteľ firmy, ktorá sa zaoberá autoprepravou. Nuž, takéto skúsenosti v zahraničí veru nemajú.

Je jasné, že nie je možné transportovať presný systém zdravotníctva z ktorejkoľvek inej krajiny. No nebolo by správne, ak by sme sa niečo od nich nenaučili a to, čo je potrebné, z ich praxe neprebrali, ale niektoré u nás zaužívané postupy si nedovolí ani Amerika. Nedotýkajú sa len výberu poradcov na určité posty, ale aj výberových konaní pri nákupe v našom zdravotníctve.

Ľudmila Koníková