Agrosubvencie rozdeľujú svet

Liberalizačné kolo z Dohy by sa mohlo skončiť fiaskom

Spojené štáty a Európska úniu vôbec nerozdeľujú iba názory na irackú vojnu. Polemiky sa vedú aj v oblasti obchodu a jeho ďalšej liberalizácie. A ak ich neschopnosť dohodnúť sa vo veci Iraku uštedrila tvrdé rany súčasnému systému bezpečnosti a medzinárodných vzťahov, nezhody v otázkach otvárania poľnohospodárskych trhov môžu v základoch zatriasť Svetovou obchodnou organizáciou (WTO).

V hre je súčasné kolo liberalizácie svetového obchodu, ktoré odštartovalo v katarskej Dohe v roku 2001. Podľa harmonogramu mal byť 31. marec termínom na dosiahnutie dohody o reforme poľnohospodárskeho obchodu. Termín sa dodržať nepodarilo. Vinu za to nesie najmä Brusel a Washington, ktorým sa nepodarilo nájsť spoločnú reč. USA navrhovali v období piatich rokov zrušiť subvencie agrárneho exportu, znížiť domáce subvencie na 5 percent z hodnoty poľnohospodárskej produkcie krajiny a obmedziť clá najviac na 25 percent. Pre EÚ s jej nákladnou spoločnou poľnohospodárskou politikou bol tento návrh neprijateľný. „Úsilie, aby sa prekonal priepastný rozdiel, doteraz zlyhávalo: všetky kompromisné návrhy považuje Amerika ako nedostatočné a Európa ako príliš veľké,“ píše britský The Economist. Nie je tajomstvom, že rozpory okolo irackej vojny neprospeli hľadaniu dohody.

Nedodržanie termínu samo osebe nie je katastrofou, no mohlo by avizovať vážne problémy. Keďže je poľnohospodárstvo kľúčovým bodom liberalizačného kola, hrozí, že fiaskom sa skončí aj jeho jesenné záverečné stretnutie v mexickom Cancune. Najmä v situácii, keď spor medzi EÚ a USA vôbec nie je jediným, ktorý zaťažuje rokovania o poľnohospodárstve. Okrem Európskej únie na čele s Francúzskom majú vážne výhrady k otváraniu poľnohospodárskych trhov aj niektoré ďalšie krajiny vrátane Japonska a Kórejskej republiky. Dokonca aj americké snahy o otvorenie trhu sú v zjavnom rozpore s agrárnym zákonom, ktorý prezident Bush podpísal len prednedávnom a ktorý poskytuje farmárom masívne subvencie. Americký vyjednávač Robert Zoellick však tvrdí, že USA sú ochotné vzdať sa dotácií, pokiaľ tak urobia aj ostatné krajiny.

Rozvojový svet sa na tieto rozpory pozerá so sklamaním a s nedôverou. Chudobnejšie krajiny majú pocit, že predchádzajúce liberalizačné kolá im skôr uškodili ako pomohli, a v Dohe pristali na ďalšiu liberalizáciu len potom, čo im bohaté krajiny sľúbili ústupky vo viacerých oblastiach vrátane poľnohospodárstva. Doteraz však vyšli naprázdno. Na zmeny v doterajších dohodách o liberalizácii, ktoré mali pomôcť najchudobnejším krajinám, sa ešte stále čaká, hoci ako posledný termín bol stanovený koniec minulého roka. Ďalší sľub nebol splnený, keď USA odmietli podporiť dohodu o ľahšom prístupe k lacným liekom pre chudobných. No a teraz došli na rad ťažkosti s otváraním agrárnych trhov. Pritom bez súhlasu rozvojového sveta nie je možná žiadna komplexná dohoda o liberalizácii.

Ak sa kolo odštartované v Dohe skončí fiaskom, bude to vážny úder pre WTO. Organizácia pritom aj bez tohto neúspechu čelí viacerým vážnym hrozbám. Nedávne rozhodnutie v neprospech Spojených štátov v spore o oceľové clá určite nepoteší americký Kongres, kde už teraz počuť hlasy volajúce po vystúpení USA z WTO. No a bez členstva prvej svetovej ekonomiky by WTO stratila na význame. Obchodnú organizáciu okrem toho zaťažujú aj ďalšie vlečúce sa spory, ako sú nezákonné daňové úľavy pre americké spoločnosti či zákaz dovozu geneticky upravovaných potravín zo strany EÚ.

Rastislav Boldocký