Už ako telenovela, bez konca

Od apríla 2002 sa rokovania o sústave vodných diel na Dunaji nepohli

Približne po roku, teda od parlamentných volieb v Maďarsku, prichádza Budapešť s prvým ucelenejším scenárom, ako si predstavuje ďalšie rokovania vo veci naplnenia rozsudku Medzinárodného súdneho dvora v Haagu z 25. septembra 1997 v spore o Sústavu vodných diel Gabčíkovo - Nagymaros na Dunaji. Podľa budapeštianskej tlače maďarská strana predpokladá tzv. nulsaldové vyúčtovanie vzájomných pohľadávok. To znamená, že ani jedna strana nie je dlžná druhej náhradu škôd za neuskutočnené investície, prípadne hospodárske straty a straty na životnom prostredí. Dôležitejšou zmenou má byť údajne zrušenie úradu splnomocnenca vlády a celú odbornú činnosť majú uskutočňovať ministerstvá. Podľa niektorých našich expertov na túto problematiku zmyslom takéhoto postupu je, aby ani Slovensko nedelegovalo na rokovania o realizácii rozsudku, ktorý je jednoznačne pre SR priaznivý, splnomocnenca našej vlády, ale odborníkov z príslušných rezortov. Lenže snaha o zmenu inštitútu rokovania o realizácii rozsudku, o ktorú sa snaží maďarská strana tým, že by sa zrušil úrad splnomocnenca, odporuje rozsudku haagskeho súdu. Ten potvrdil zmluvu z roku 1977, ale aj súvisiace dokumenty. Medzi ne totiž patrí aj štatút splnomocnencov, ktorí riadia výstavbu a prevádzku sústavy vodných diel na Dunaji. Spoločná operatívna skupina splnomocnencov vlád napríklad riešila najmä projekčné otázky a mala sa zaoberať aj prevádzkovými záležitosťami.

V tejto súvislosti sme oslovili splnomocnenca vlády SR pre Sústavu vodných diel Gabčíkovo - Nagymaros Dominika Kocingera a spýtali sa ho na ďalšie súvislosti a súčasný stav agendy tohto dlhotrvajúceho sporu. Pripomenul, že v decembri 2002 prijala vláda SR informáciu o dovtedajších výsledkoch a návrh ďalšieho postupu v rokovaniach o realizácii rozsudku. Jasne sa v nej hovorí, že od apríla 2002 sú rokovania z viny maďarskej strany umŕtvené. „Bolo konštatované, že splnomocnenec a vedúci delegácie SR na rokovania o realizácii rozsudku vyzval vedúceho maďarskej delegácie na stretnutie vládnych delegácií listom z 26. apríla 2002, na ktorom by sa dal súhlas so začatím konkrétnych riešení problémov vodného hospodárstva, ekológie, plavby a energetiky. Na nich sa už odborné skupiny dohodli. Ďalším listom z 30. októbra 2002 som sa obrátil na vedúceho úradu vlády Maďarskej republiky. Ani náš minister zahraničných vecí nedostal na svoj list z 19. novembra 2002 uspokojivú odpoveď od svojho maďarského partnera,“ hovorí D. Kocinger. Podľa neho odborné technické a prevádzkové otázky musia byť doriešené bez zvyšku na celom úseku Dunaja medzi Bratislavou a Budapešťou bez ohľadu, či dolný stupeň bude alebo nebude realizovaný. Slovensko bolo hneď po vynesení verdiktu medzinárodného súdu pripravené rokovať vecne a na základe preukázaných výsledkov predložiť vládam, parlamentom a verejnosti návrh na konečné usporiadanie a zmenu pôvodnej zmluvy o výstavbe sústavy diel z roku 1977. „Bola to maďarská strana, ktorá zmietla rámcovú dohodu o riešení, ktorú prijala naša vláda v marci 1998. Ani teraz, v roku 2003, nie je na stanovisku kabinetu potrebné niečo meniť. Veď pracovné skupiny pregnantne formulovali technické problémy, ktoré treba riešiť. Naše odborné skupiny majú od začiatku rokovaní o realizácii rozsudku to isté zloženie. A podľa problematiky ich vedú menovaní odborníci príslušných ministerstiev. Za koordináciu postupu zodpovedá vláde SR jej splnomocnenec. Rokovať budem len so svojím partnerom, splnomocnencom maďarskej vlády,“ zdôrazňuje D. Kocinger. Prvým a zatiaľ aj posledným krokom maďarskej strany bolo vybudovanie prelievanej prehrádzky na Dunaji v kilometri 1843 pri Dunakiliti v roku 1995. Monitorovaním jej vplyvu sa ukázalo, že ďalšími takýmito technickými opatreniami sa dá zvýšiť hladina vody

v starom koryte

rieky pri prietokoch do 400 kubických metrov za sekundu, prepojiť vody Dunaja s ramennými sústavami, regulovať v nich prietoky, vytvárať podmienky na umelé alebo prirodzené záplavy a podstatne zvýšiť hladiny podzemných vôd pozdĺž Dunaja. Všetky riešenia, súvisiace so starým korytom Dunaja, mala podľa zmluvy z roku 1977 zabezpečiť maďarská strana. Ako provizórium postavila spomínanú prehrádzku a o ďalších krokoch na úseku vodného diela Gabčíkovo odmietla diskutovať. Východisko hľadá vo zvýšení prietoku v starom koryte, čo podľa D. Kocingera nič nerieši, len ekonomicky znehodnocuje prevádzku vodného diela Gabčíkovo. „Akoby nestačilo, že bez dolného stupňa sústavy vodných diel je znemožnené vyrábať špičkovú energiu v elektrárni Gabčíkovo. Neprodukuje sa ani priebežná energia v Nagymarosi, nie sú riešené plavebné ani ekologické otázky. Nevyrieši to ani prípadný Národný park Žitný ostrov - Szigetköz, čím by prestal existovať umelo ovplyvňovaný hospodársky rozvoj nášho Žitného ostrova, na ktorom sa už vraj dohodli ministri životného prostredia Maďarska a Slovenska.“ Splnomocnenec vlády SR si nemyslí, že vstupom oboch štátov do Európskej únie automaticky prestane existovať pôvodná zmluva z roku 1977 a súvisiace dokumenty. Naopak, štáty únie budú trvať na takej plavbe po Dunaji, aby ich lode neostávali visieť na brodoch pri nízkych prietokoch, čo sa stáva pomerne často.

do rámčeka niekde do textu

Výstavba a prevádzka Sústavy vodných diel Gabčíkovo - Nagymaros bola schválená medzištátnou zmluvou medzi Československom a Maďarskom 16. septembra 1977. Medzinárodný súdny dvor v Haagu potvrdil v rozsudku 25. septembra 1997 jej platnosť a konštatoval, že konzekventne pokrýva vzťahy medzi oboma stranami vo veci výstavby a prevádzky sústavy. Situácia má byť uvedená do kontextu zachovaného zmluvného vzťahu tak, aby sa dosiahli ciele zmluvy natoľko, ako je to len možné.

Vladimír Turanský