Prečo Á N O Európskej únii (56 - 59)

Vzťahy určite budú normálne

Do ankety členov Hospodárskeho klubu (NEF) a nominovaných na jeho tohtoročné prestížne ocenenia Zlatý biatec a Prominent ekonomiky dnes prispeli: Ivan Saktor, prezident KOZ SR, Margita Prostredná, Tatra banka, a. s., regionálna pobočka Žilina, Ján Klepáč, podpredseda Úradu pre reguláciu sieťových odvetví a podpredseda Paneurópskej únie Slovenska, Peter Weber, generálny riaditeľ, Hewlett-Packard Slovakia, a. s.

Máte odhad na výsledok referenda o vstupe SR do EÚ?

I. Saktor: S odhadmi by som narábal opatrne. Tak ako sú kladené otázky renomovaných firiem, ktoré robia verejné prieskumy, sa to javí veľmi pozitívne. Ale osobne si myslím, že nepopulárne kroky, ktoré vláda mnohokrát zdôvodňuje tým, že harmonizuje naše prostredie s EÚ, mnohých ľudí odradia, aj keď v anketách na otázku odpovedajú áno. Takže my ako odbory, ktoré sú prointegračne orientované, sa budeme snažiť robiť vlastné aktivity na to, aby odborári išli do referenda a aby sa vyjadrili súhlasne. Ak by som to cez prizmu týchto a ďalších aktivít, ktoré tu budú v rámci krajiny, hodnotil, tak si myslím, že účasť bude určite nadpolovičná, teda referendum bude platné. A keď bude takáto účasť, tak podľa mňa sa na referende zúčastnia ľudia, ktorí chcú vstúpiť do EÚ, čiže výsledok bude pozitívny.

M. Prostredná: Predpoklad výsledku referenda o vstupe do EÚ očakávam kladný, asi 55 % občanov bude hlasovať za vstup.

J. Klepáč: Myslím, že to bude úspešné referendum, to znamená, že sa na ňom zúčastní nadpolovičná väčšina oprávnených voličov a z nich bude asi 70 % hlasovať za vstup. Dôležitá je práca s verejnosťou pred referendom. Kým vláda SR sa snaží robiť propagandu, my, teraz mám na mysli Paneurópsku úniu Slovenska, sa snažíme robiť osvetu. To znamená nielen pozitívne, ale predovšetkým objektívne informovať a vysvetľovať ľuďom, čo nás po vstupe do EÚ čaká. Pravidelne organizujeme prednášky a diskusie k európskym témam, mnohí naši členovia sú zapojení do viacerých projektov.

P. Weber: Absolútne nepochybujem o pozitívnom výsledku referenda o vstupe SR do EÚ. Ľudia aj bez akejkoľvek vysvetľovacej kampane pochopili, že malá slovenská ekonomika nemôže prosperovať bez intenzívneho zapojenia Slovenska do medzinárodnej ekonomickej spolupráce a že EÚ je najlepšou zárukou slovenskej prosperity v budúcej Európe.

Bude EÚ rozšírená podľa časového plánu v januári, resp. v máji 2004?

I. Saktor: V roku 2004, predpokladám, že EÚ rozšírená bude. Vychádzam aj zo skúseností, ktoré mám zo svojho medzinárodného pôsobenia v rámci Európskej odborovej konfederácie. Sotva možno počítať s tým, že by sa únia nerozšírila v prisľúbenom termíne. Pretože únia uvažuje aj o tom, čo by sa stalo, keby sa povedalo nie. To znamená aj o tom, akým spôsobom by povedzme prepukli niektoré národné, nacionálne a iné tendencie, ktoré latentne driemu v niektorých krajinách EÚ. Takže myslím si, že všetko sa pripravuje na to, aby všetky krajiny, ktoré sú dnes prizvané, boli plnoprávnymi členmi únie v plánovanom termíne.

M. Prostredná: EÚ bude rozšírená podľa časového plánu v máji 2004.

J. Klepáč: V súčasnosti už nie je alternatíva. Reálnym termínom je 1. máj 2004. Do konca tohto kalendárneho roka prebehnú ratifikácie v parlamentoch členských štátov. Dôležitým faktorom je skutočnosť, že existuje dohoda, že v parlamentoch členských štátov EÚ sa bude hlasovať en bloc o všetkých desiatich kandidátskych štátoch naraz a nie jednotlivo. Verím, že v júni 2004 sa už Slovenská republika zapojí do volieb do Európskeho parlamentu.

P. Weber: Som optimistom napriek tomu, že riziká oneskorenia ratifikačného procesu v krajinách EÚ existujú. V poslednom čase sa objavili špekulácie o možnom negatívnom vplyve na ratifikačný proces v dôsledku slovenského postoja k vojne v Iraku, ktoré sa líšilo od postoja väčšiny krajín EÚ. Myslím však, že do mája budúceho roka bude tento problém bezo zvyšku prekonaný a že ratifikačný proces bude dokončený v najhoršom prípade s niekoľkomesačným oneskorením.

Aká bude v tom čase Európa a jej vzťahy so Spojenými štátmi?

I. Saktor: Vzťahy medzi Európou a USA sa budú vo väčšej miere odvíjať od ekonomických parametrov ako od toho, čo sa deje teraz. Rozšírená EÚ bude predstavovať najväčší trh v rámci sveta. Podľa môjho názoru budú medzi EÚ a USA dominovať ekonomické vzťahy.

M. Prostredná: To je úzko spojené s výsledkom irackej krízy. V súčasnosti je Európa nejednotná vo vzťahu k USA, zrejme to tak bude aj v budúcnosti. Očakávam však v zásadných otázkach dohodu o spoločnom postupe, predovšetkým v oblasti zahraničného obchodu.

J. Klepáč: Myslím si, že neexistuje vážny konflikt medzi Európou a USA, ale existujú rôzne postoje vo vnútri Európy. Na jednej strane sa Európa prejavuje ako neplodne kritická voči USA, ale na druhej strane sa potrebná podpora nedostala ani zaujímavej iniciatíve Francúzska. V roku 1993 sa v Maastrichte rozhodlo o postupnom kreovaní spoločnej európskej zahraničnej politiky, čo sa však doteraz nepodarilo uskutočniť. Vytvoril sa tým priestor aj pre Slovensko, aby po svojom vstupe mohlo v tejto oblasti čosi ovplyvniť.

P. Weber: EÚ a USA môžu mať rôzne názory na čiastkové problémy, ale z globálneho hľadiska sú a budú vždy najbližšími spojencami. Preto nepochybujem, že vzťahy budú normálne. Tým skôr, že iracká misia by v tom čase už mala prinášať pozitívne plody.

Zaznamená Európska únia dovtedy „vnútornú reformu“?

I. Saktor: Pokusy o vnútornú reformu tu sú, pretože keby EÚ mala také pravidlá, aké má momentálne, tak by nebolo možné, aby absorbovala takéto množstvo krajín. Čiže určite áno. Reformy už prebiehajú a my sme presvedčení, keď mám hovoriť za svoju komunitu, že sociálna agenda sa v EÚ stane záväznou, o čo odbory na Slovensku aj v Európe bojujú.

M. Prostredná: Očakávam, že EÚ do roku 2004 nezaznamená reformu. Predpoklad je až neskôr, a to v súvislosti s vývojom situácie v USA, najmä dosahu na jej ekonomiku, ktorá ma vplyv na Európu.

J. Klepáč: Myslím, že nezaznamená. Veci vôbec nejdú tým smerom, skôr sa prehlbujú konflikty. O reforme sa najviac hovorí v Európskom konvente, kde však namiesto jednotnej predstavy sa prezentujú skôr rôzne alternatívy. Okrem toho konvent nemá rozhodujúcu moc, zatiaľ je to len fórum na prezentáciu názorov.

P. Weber: Neviem, či EÚ bude schopná dosiahnuť dohodu o vnútornej reforme do mája 2004, ale rozhodne o to bude intenzívne usilovať. Jednoducho preto, že keby sa rozhodovacie mechanizmy nezmenili, bola by EÚ po rozšírení o ďalších 10 štátov veľmi nepružná. Domnievam sa, že model budúcej EÚ by sa mal pomaly približovať k modelu USA: cieľom je jednotný ekonomický priestor a postupne sa musí zvyšovať schopnosť EÚ prijímať rozhodnutia hlasmi väčšiny členov pri rozumnej ochrane menšinového názoru. To druhé bude dôležité najmä pre malých členov, ako je Slovensko. Ale v každom prípade musí byť len nevyhnutne najmenšie množstvo rozhodnutí prijímané konsenzom.

Bude po nej jestvovať stále tá istá Európa?

I. Saktor: Tento stav je podľa mňa v súčasnosti v Európe nezvratný a únia bude tou istou ako teraz.

M. Prostredná: EÚ bude existovať po roku 2004 s inou štruktúrou, ovplyvní ju vstup nových krajín.

J. Klepáč: Po reforme už nie. Jadrom EÚ je pôvodná šestka z roku 1951. Potom v priebehu troch desaťročí (tzv. západné, južné a severné rozšírenie) sa EÚ rozšírila o deväť štátov. Teraz pri jedinom rozšírení prijme naraz desať štátov, a to ešte nie je koniec. Po zavŕšení procesu rozšírenia bude EÚ vyzerať inak než dosiaľ. Na programe dňa budú otázky rozsiahlych rozhodovacích mechanizmov, otázka európskeho prezidenta a jeho voľby atď. Verím, že v týchto procesoch zohrá pozitívnu úlohu aj Paneurópska únia, veď v súčasnom európskom parlamente má vyše sto poslancov.

P. Weber: V predchádzajúcej odpovedi je i odpoveď na túto otázku. Nebude, nikdy nevstúpiš dvakrát do tej istej rieky. Myslím však, že reformovaná EÚ bude lepšia.

Aká bude podľa vás reálna pozícia SR v EÚ?

I. Saktor: Slovensko musí vyhľadávať, tak ako je to bežné v komunitách, kde sú väčší a menší členovia svojich spojencov. Budú sa musieť predovšetkým spájať menšie krajiny, aby vedeli ovplyvňovať procesy, ktoré vznikajú hlasovaním v rámci inštitútov EÚ.

M. Prostredná: Sme malým štátom, ekonomicky aj politicky nie dostatočne silným, budeme mať podpriemernú pozíciu.

J. Klepáč: Taká, akú si dokáže Slovensko presadiť. Sebapodceňovanie tu vôbec nie je namieste. SR sa zaraďuje medzi stredne veľké štáty, kam patrí aj Dánsko, Fínsko, Nórsko. V EÚ bude aj viacero oveľa menších štátov ako Slovensko, napríklad Luxembursko, Malta či Estónsko. Vynikajúce osobnosti môžu prísť odvšadiaľ, aj zo Slovenska. Pamätám si, ako sa nedávno na medzinárodnom predsedníctve Paneurópskej únie hodnotilo, že najlepšie vystúpenie pri predstavovaní desiatich kandidátskych štátov v Európskom parlamente mal slovenský vyjednávač Ján Fígeľ. Záleží teda predovšetkým na nás samotných.

P. Weber: Pozícia Slovenska v EÚ bude rovnaká ako všetkých ostatných malých členov, čiže určite to nebude rozhodujúca pozícia. Avšak to je úloha pre slovenskú zahraničnú politiku: ak nie si sám dostatočne silný, musíš pracovať v koalícii s ďalšími, ktorí majú rovnaké záujmy.

V čom vidíte plusy nášho včlenenia do EÚ?

I. Saktor: Pre nás je, samozrejme, nanajvýš dôležitá otázka, akým smerom sa bude EÚ vyvíjať. Má to byť únia štátov, ktoré budú uznávať sociálne hodnoty. Ak bude prijatá sociálna agenda ako záväzná do ústavy EÚ, ak sa to podarí, tak potom Slovensko má šancu, že budú postupne eliminované tlaky, ktoré sú momentálne realitou na Slovensku. Sú to tlaky neoliberálneho charakteru. EÚ má svoje tradície, a keď budú dokumenty EÚ stáť na tradíciách Európy, tak Slovensko by malo tým určite získať. Pokiaľ niekomu prekáža pojem sociálny štát, tak hovorme o multištáte alebo únii štátov, ktoré by mali uznávať solidaritu, ktorú, zdôrazňujem, nebudú potrebovať len zamestnanci, ale budú ju potrebovať aj malí zamestnávatelia, pretože vstupujú na trh veľkých hráčov.

M. Prostredná: Plusmi budú podstatne lepšia dostupnosť bankových zdrojov, nové projekty na financovanie, prílev kapitálu zdrojov na investície. Uzavrieme viac obchodov, zvýšia sa možnosti čerpať štrukturálne fondy, postupne sa stabilizuje ekonomika, bude viac možností na uplatnenie šikovných ľudí. Sľubná je možnosť priblíženia sa európskemu štandardu v oblasti miezd. Na druhej strane nás čaká rast cien, ale aj zlepšenie dôchodkového zabezpečenia, vytvorenie penzijných fondov, zjednodušenie v oblasti certifikácie a zvýši sa ochrana spotrebiteľa.

J. Klepáč: Pôsobím v inštitúcii, ktorá vznikla v rámci procesu približovania Slovenska krajinám EÚ. Úlohou regulácie v sieťových odvetviach (podľa slovenskej legislatívy elektroenergetika, plynárenstvo, zásobovanie teplom a vodné hospodárstvo) je minimalizovať prvky monopolného správania a spoluvytvárať prostredie, ktoré sa čo najviac blíži ku konkurenčnému. Snahou Úradu pre reguláciu sieťových odvetví je pripraviť vstup Slovenska na otvorené liberalizované trhy s energiami, kde panuje tvrdá konkurencia, ale na druhej strane aj prísne pravidlá. Kým paneurópska myšlienka nás Európanov spája duchovne, plynárenské a energetické siete nás spájajú fyzicky. Po vstupe do EÚ nielen my otvárame náš trh únii, ale aj únia otvára svoj trh pre nás. Slovensko vďaka svojej výhodnej geografickej polohe a vďaka slušne vybudovanému energetickému i plynárenskému odvetviu má šancu v tejto oblasti dobre obstáť.

P. Weber: Plusy nášho začlenenia do EÚ sa budú prejavovať v politickej, právnej a ekonomickej oblasti. Slovenská politika sa upokojí a viac sa bude prejavovať v pôsobení v rámci EÚ. Fungovanie legislatívneho systému dosiahne postupne úroveň zrovnateľnú s krajinami EÚ, právo bude jednoznačne vymožiteľné, a to je veľmi významný predpoklad aj na vytvorenie štandardného podnikateľského prostredia. Pochopiteľne, najvýznamnejšie pozitívne efekty očakávam v ekonomickej oblasti. Slovensko má vynikajúce predpoklady na rýchly ekonomický rozvoj, najmä:

- vzdelanú pracovnú silu,

- dobrý edukačný systém na všetkých úrovniach,

- vynikajúcu logistickú pozíciu v strede Európy, ktorá umožňuje dodať produkty zo Slovenska v rámci jednodňovej jazdy kamiónmi do oblasti s populáciou 300 miliónov ľudí,

- relatívne nízke náklady tak na pracovnú silu, výrobné priestory, ako aj na ostatné lokálne vstupy,

- pomerne dobré životné podmienky.

Očakávam, že tieto potenciálne výhody sa premietnu do rýchleho nárastu priamych zahraničných investícií, zníženia nezamestnanosti a celkového zvýšenia životnej úrovne vo všetkých regiónoch Slovenska. Štrukturálne fondy EÚ by mali pomáhať rozvoju regiónov, riešeniu naliehavých ekologických problémov a rozvoju poľnohospodárstva. Veľký pohyb tovaru, služieb, kapitálu a ľudí, ktorý je jedným zo základných princípov EÚ, otvára pre slovenskú ekonomiku i občanov nové horizonty prosperity. Z hľadiska firmy Hewlett-Packard Slovakia očakávam, že rast HDP a nové zahraničné investície sa odrazia aj v raste trhu informačných technológií a nových príležitostí pre IT firmy.

Integračné mínusy?

I. Saktor: Z môjho pohľadu je to veľmi nízka mzda, ktorá bude nepríjemným faktorom v rámci Slovenska, pretože len čo sa budeme približovať k menovej únii a dostatočným spôsobom sa nezdynamizujú mzdy na Slovensku, tak šok slovenského zamestnanca, keď dostane výplatu v eurách, bude katastrofálny.

M. Prostredná: Vyššia konkurencia v bankovom sektore, zvýšenie byrokracie, dlhšia lehota na vybavenie pri čerpaní štrukturálnych fondov, horšia ochrana vlastného trhu, zanikanie malých a stredných firiem, migrácia pracovných síl, dosah na ekonomiku SR, ale aj nárast cien, vyššie životné náklady.

J. Klepáč: Integračné mínusy by sa mohli prejaviť, ak by sme do termínu nášho vstupu do EÚ nestihli niektoré veci dostatočne pripraviť. Ide najmä o novelu zákona č. 70/1998 Z. z. o energetike. Zákon platný v súčasnosti totiž neobsahuje ani dostatočný pojmový aparát, s ktorým sa operuje pri otváraní energetických trhov, prístupe tretích strán do sietí atď. Ďalej ide o urýchlené vytvorenie operátora trhu s elektrinou a harmonizáciu pravidiel tranzitu, prepravy a distribúcie elektriny a plynu s pravidlami Európskej únie.

P. Weber: Keďže slovenský trh je i dnes otvorený a všetci domáci výrobcovia si zvykli pracovať v medzinárodnej konkurencii, nemyslím, že vstup do EÚ bude mať negatívne dôsledky v ekonomickej oblasti. Poľnohospodárstvo je stále nevýkonné, domnievam sa, že sa jeho situácia môže iba zlepšovať v dôsledku využitia fondov EÚ v zmysluplných projektoch. Nevidím závažnejšie hrozby spojené so vstupom do EÚ.

Dajú sa tieto mínusy vnímať ako výzva obyvateľstvu?

I. Saktor: Výzva určite áno, pretože Slovensko tým, že sa stane krajinou EÚ, sa definitívne stáva členom rodiny najvyspelejších demokratických krajín. Ale mali by sme zároveň byť aj svedkami istého očisťovania sa od smutne známych transformačných nánosov. Od bahna, ktoré sa tu urobilo v oblasti vymožiteľnosti práva, korupcie a klientelizmu. Ak vstúpime do EÚ, tak budeme musieť dôsledne uznávať pravidlá EÚ.

M. Prostredná: Áno, najmä v oblasti zdravotnej a sociálnej starostlivosti, školstva, komunálnej sféry, ale postupnými pre obyvateľstvo nepopulárnymi krokmi. Nevyhnutná je adekvátna propagácia, osveta u obyvateľstva.

J. Klepáč: Vstup SR do EÚ je pre nás veľkou príležitosťou. Ale príležitosť praje tým, čo sú najlepšie pripravení. V tomto zmysle je to výzva pre nás všetkých.

P. Weber: Výzvou pre naše obyvateľstvo je predovšetkým potreba stotožniť sa s európskou kultúrou, zbaviť sa pocitu malosti a so všetkým úsilím sa učiť európske jazyky. Úloha integrácie slovenského obyvateľstva do európskeho priestoru je iba zdanlivo jednoduchá. Mám praktické skúsenosti s integráciou rôznych kultúr na úrovni fúzie dvoch firiem a viem, že najťažšou úlohou integrácie je zmena navyknutých schém myslenia.

Zmení vstup do EÚ niečo vo vašom osobnom a profesionálnom živote?

I. Saktor: Čo sa týka odborov na Slovensku, tak odbory sú už od roku 1993 plnoprávnymi členmi Európskej odborovej konfederácie s plným hlasovacím právom. Po organizačnej línii odborov sa fakticky nezmení nič. Staneme sa ešte silnejšími partnermi našich kolegov a budeme zapojení aj do inštitúcií, do ktorých sme ako nečlenské krajiny EÚ neboli zapojení. V osobnom živote som človek, ktorý sa pohybuje po Európe, takže pre mňa nejaké veľké zmeny nenastanú. Som zainteresovaný vo funkciách svetovej odborovej konfederácie a Európskej odborovej konfederácie, takže pre nás to bude len vlastne sformalizovanie skutočností, ktoré momentálne robíme.

M. Prostredná: Čaká nás rozšírenie vedomostí, tvrdší boj o veľkých zaujímavých klientov (zníženie marží), zmena v oblasti investovania voľných zdrojov, podielové fondy, investovanie na burze, využívanie rôznych derivátov a pod., tvrdšie podmienky na udržanie dobrých pracovníkov v zamestnaní. Celkovo predpokladám fúzie bánk. Jednoznačne som presvedčená, že naša banka je dynamická, schopná zavádzať zmeny podľa potreby a jej existencia v EÚ je jasná. V osobnom živote predpokladám udržanie, zlepšenie životnej úrovne, hlavne väčšie príležitosti pre moje deti.

J. Klepáč: V osobnom živote asi nie, v profesionálnom určite áno. Napríklad predseda ÚRSO je zástupcom Slovenska vo florentskom fóre európskych regulátorov pre elektrinu. Ja, ako podpredseda ÚRSO, som zástupcom Slovenska v madridskom fóre európskych regulátorov pre plynárenstvo. Vstup SR do EÚ nebude pre nás znamenať len to, že sa posunieme bližšie k predsedníckemu stolu, ale zmení sa aj naša úloha z pasívneho účastníka kandidátskej krajiny na rovnocenného člena energetického fóra, ktorý bude môcť aktívne ovplyvňovať tvorbu zásadných rozhodnutí celoeurópskeho charakteru v sektore plynárenstva a elektroenergetiky. Priznám sa, že sa na túto zmenu úprimne teším.

P. Weber: Pracujem v medzinárodnej firme a preto neočakávam, že by ma zmeny súvisiace so vstupom Slovenska do EÚ mali prekvapiť. Ale všetci poznáme porekadlo: „Nikdy nehovor nikdy“.

Peter Kasalovský