Črtá sa ďalší problém

Prípad, že dvaja prehlasujú tretieho

Na poslednej Rade Združenia miest a obcí Slovenska pred jeho snemom bol dôsledne prediskutovaný budúci zákon o konflikte záujmov, ktorý by sa mal týkať aj samosprávy. Nielen rada, ale aj regionálne združenia ZMOS sa veľmi kriticky vyslovili k tejto legislatívnej norme. Jednoznačne žiadajú, aby bola vypustená časť týkajúca sa miestnych funkcionárov. Ak by zákon ostal bez zmeny, môže sa stať prostriedkom zhoršovania medziľudských vzťahov v obciach, pranierovania poslancov obecných zastupiteľstiev, starostov i primátorov. Predstavitelia miest a obcí deklarujú, že nemajú obavu zo zverejňovania svojich majetkových pomerov. Problémom však môže byť ich prerokovanie v obecných zastupiteľstvách. V praxi by to znamenalo, že napríklad v obciach do 500 obyvateľov by o tom, či je starosta v konflikte záujmu, mohli rozhodnúť už dvaja poslanci. V zastupiteľstve podľa zákona môžu byť piati, a tak tento samosprávny orgán je uznášaniaschopný, už keď sa zídu traja (dvaja prehlasujú tretieho). Takto by mohli rozhodnúť o zbavení mandátu starostu. Jedinou možnou obranou dotknutého starostu by bola možnosť podať návrh na preskúmanie rozhodnutia zastupiteľstva na Ústavný súd SR.

ZMOS navrhuje, aby sa otázky konfliktu záujmov riešili v zákone o obecnom zriadení, lebo podľa samosprávy pri rozhodovaní v týchto otázkach sa nedá porovnať systém Národnej rady SR s komunálnym. Ak je starosta z iného politického zoskupenia ako poslanci obecného zastupiteľstva, tak zákon pri súčasnom návrhu dáva ideálnu príležitosť na účelové odvolávanie predstaviteľov obcí. Ukazuje sa, že táto nová norma je vo vzťahu k samospráve v rozpore s inými zákonmi. V zákone o obecnom zriadení je deklarované, kedy a za akých okolností starostovia končia s funkciou. Ale novým zákonom sa môže nabúrať celá filozofia miestnej samosprávy, lebo sa mení vzťah medzi starostami, primátormi a zastupiteľským zborom. A tak sa ukazuje, že zákon o konflikte by bol v dnešnej podobe vhodným prostriedkom aj na spolitizovanie samosprávnych orgánov, začiatkom prehlbovania spolitizovania obcí, príčinou hlbšieho naštrbenia vzťahov medzi občanmi a bol by to aj dobrý spôsob na vybavovanie si osobných účtov. Zároveň nie je vylúčené, že niektoré politické subjekty, bez ohľadu na vôľu voličov, by sa takto mohli snažiť dostať pod vplyv nielen samosprávu, ale následne aj celú obec či nebodaj región.